Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 zaviedla Európska únia voči Moskve niekoľko sérií sankcií. Ich súčasťou bolo aj zmrazenie finančných prostriedkov Ruskej federálnej centrálnej banky, ktoré drží v Európe. Dokopy ide o zhruba 210 miliárd eur, z ktorých väčšina je uložená v bruselskom depozitári cenných papierov Euroclear.
V máji 2024 sa 27 členských štátov rozhodlo využiť úroky generované týmito aktívami na podporu Ukrajiny, ktorá nimi spláca pôžičku od skupiny G7 vo výške 50 miliárd dolárov. Keď sa to Rusko dozvedelo, obvinilo Úniu z krádeže. Otázkou je, či by Európa mala zájsť ešte ďalej a poslať Ukrajine nielen úroky, ale aj zmrazený ruský kapitál.
Blok sa bude musieť rozhodnúť rýchlo. Sankcie voči Moskve totiž zvykne obnovovať každých šesť mesiacov, čo tento raz pripadá na júl.
Nebezpečný precedens
Dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz, talianska premiérka Giorgia Meloni a väčšina ich európskych kolegov trvá na tom, že Európa musí zabrániť konfiškácii ruských zmrazených aktív. „Je možné zobrať si výnosy, ale samotné aktíva nie,“ zhrnul E. Macron počas februárovej návštevy Bieleho domu.
Z právneho hľadiska neexistuje nič, čo by bloku bránilo zhabať aktíva. „Podľa právneho poriadku OSN platí, že keď štát spácha nezákonný čín, akým je ruský útok na Ukrajinu, je úplne legálne prijať primerané opatrenia. Ak nezareagujeme rozhodne, dôjde k oslabeniu Európy a odradeniu investorov,“ citoval Le Monde francúzsku poslankyňu Léu Balage El Mariky.
Vládam v Paríži a Berlíne robí najviac obavy precedens, ktorý by zhabanie ruských aktív vytvorilo. Podľa nich by totiž potenciálne mohol oslabiť dôveryhodnosť Euroclearu, ktorý na ukladanie svojich rezerv používajú centrálne banky po celom svete. To by mohlo v konečnom dôsledku destabilizovať eurozónu a odradiť zahraničné investície z Indie, Číny či Saudskej Arábie.
Zhabanie aktív podporujú najmä politici z pobaltských a škandinávskych štátov. Za je aj poľský premiér Donald Tusk, podľa ktorého by skonfiškované prostriedky pomohli Ukrajine ďalej odolávať ruskej agresii. Holandsko, ktoré bolo dlho proti zhabaniu, už takisto zmenilo názor. Aj Spojené kráľovstvo trvá na využití zmrazených aktív ruskej centrálnej banky.
EÚ sa pohráva s myšlienkou, že ešte neexistujúca Medzinárodná komisia pre nároky by požiadala Rusko o reparácie. Ak by nesúhlasilo, až potom by pristúpila k zhabaniu zmrazených aktív. Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.
Nejednotná ECB
Európska centrálna banka varovala, že zhabanie zmrazeného ruského majetku môže poškodiť globálnu pozíciu eura. Hoci býva inštitúcia zvyčajne názorovo jednotná, niektorí jej členovia už otvorene lobovali za konfiškáciu. Potreba prezbrojenia Európy im totiž príde dôležitejšia než budúcnosť jednotnej meny.
Guvernér Lotyšskej centrálnej banky Mārtiņš Kazāks bol prvým členom ECB, ktorý podporil úplné zhabanie ruských aktív. Prezidentka ECB Christine Lagarde zatiaľ iba opakovane upozornila na právne riziká tohto kroku a dodala, že rozhodnutie majú v rukách členské štáty, keďže inštitúcia má len poradnú funkciu.
Podľa niektorých zástupcov Európskej centrálnej banky by zhabanie ruských aktív mohlo podkopať dôveru v euro ako rezervnej meny, a to najmä medzi rozvojovými krajinami. Takýto vývoj situácie by zmaril roky snáh o presadenie jednotnej meny ako alternatívy k doláru.
Ďalšie dôležité správy
