V obci Schengen na juhovýchode Luxemburska je ešte stále ťažké rozoznať, kde končí Francúzsko a kde sa začína Nemecko. Je to výsledkom dohody z roku 1985, ktorou sa krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko zaviazali zrušiť vnútorné hranice. Schengenský priestor bez pasových kontrol sa odvtedy po Európe rozšíril a využíva ho väčšina z 450 miliónov obyvateľov Európskej únie a niektoré susedné štáty.
Sloboda cestovania, ktorá dala Schengenu význam, sa už ale postupne vytráca, upozorňuje The Economist. Dňa 16. septembra sa Nemecko, najľudnatejšia krajina Európy, rozhodlo obnoviť kontroly na všetkých hraniciach, najprv na obdobie šiestich mesiacov, no pravdepodobne na dlhšie.
Tieto nové opatrenia predstavujú ďalšiu ranu pre systém, podobne ako spoločná mena euro alebo jednotný trh. V súčasnosti je to najmä migrácia, ktorá znepokojuje voličov (a tým aj politikov) od Atén po Dublin. Nemecko zaviedlo obmedzenia nie preto, že by sa obávalo Dánov či Francúzov, ale preto, že stratilo dôveru v schopnosť susedov chrániť vlastné hranice a zabrániť príchodu migrantov z iných častí sveta, ktorí sa potom presúvajú do Nemecka.
Koniec Schengenu? Nemecké hraničné kontroly môžu ohroziť jednotu EÚ
Tento problém zdôrazňuje jeden zo závažných nedostatkov Schengenu. Keď boli v roku 1995 zrušené vnútorné hranice, implicitná dohoda znela, že krajiny susediace s nečlenskými štátmi EÚ budú dôsledne strážiť hranice, aby sa na ne mohli ostatní spoľahnúť. Táto podmienka sa plní len príležitostne – v roku 2023 došlo k takmer 400-tisícom nelegálnych prekročení hraníc EÚ, čo je najviac od migračnej krízy v rokoch 2015 až 2016.
Ak sa už migranti do schengenského priestoru dostanú, môžu cestovať bez kontrol kamkoľvek. Často to znamená presun z chudobnejších krajín, ako je Taliansko, do bohatších štátov, ako je Nemecko. Teoreticky sa pasové kontroly opätovne zaviedli len na obdobie šiestich mesiacov. V praxi ale niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Dánsko, v tichosti nahromadili roky takýchto „dočasných“ obmedzení. Mnohí sa obávajú, že Nemecko urobí to isté, dodáva The Economist.