Od jachty ruského oligarchu Romana Abramoviča cez súkromné lietadlo speváčky Taylor Swiftovej po sklady spoločnosti Amazon – pre životný štýl a obchodné záujmy miliardárov sa naša planéta možno „uvarí“, píše Deutsche Welle.
„Európa horí a Kylie Jennerová zatiaľ svoje súkromné lietadlo využíva na 15-minútové lety,“ pohoršuje sa aktivistka v oblasti porúch príjmu potravy Cara Lisettová v reakcii na Instagramový príspevok, ktorý pobúril milióny bežných ľudí.
Mladá miliardárka a členka rodiny Kardashianovcov Kylie Jennerová na sociálnej sieti uverejnila príspevok, v ktorom sa chváli dvomi súkromnými lietadlami. „Mohla by som po celý zvyšok života recyklovať úplne všetko, nakupovať v sekáčoch, kompostovať a pestovať si vlastné jedlo, a aj tak by to ani trochu nevykompenzovalo uhlíkovú stopu jedného z jej letov,“ vyjadrila svoje rozhorčenie Lisettová.
Oba príspevky sú dôkazom priepasti medzi najväčšími svetovými znečisťovateľmi a generáciou, ktorú desí zmena klímy, hnevá nespravodlivosť a ktorá sa odmieta vzdať udržateľných súčastí svojho života. Nájdu sa však aj takí, ktorí sa rozhodli hodiť uterák do ringu. „Presne pre toto som sa prestal snažiť,“ reagoval na Lisettovej príspevok jeden z nespokojných hlasov generácie.
Poprední znečisťovatelia
Celebrity, akými sú speváčka Taylor Swift či Jennerovej sestra Kim Kardashianová, začali čoraz viac využívať svoje súkromné lietadla na trasy, ktoré by autom zvládli prejsť za pár hodín. Svojimi cestami do ovzdušia iba za pár minút vypustili viac emisií oxidu uhličitého než za rok vyprodukuje priemerný obyvateľ Indie.
Aj keď sa to z tohto opisu nezdá, emisie z letov sú len zlomkom toho, čo vyprodukujú lode. Megajachty, akou disponuje Abramovič, do ovzdušia uvoľňujú niekoľkonásobne vyššie množstvo oxidu uhličitého než väčšina luxusných vil, lietadiel či limuzín dokopy. Zo štúdie uverejnenej v roku 2021 vyplynulo, že Abramovičova jachta s dvomi pristávacími plochami pre vrtuľníky a vlastným bazénom do ovzdušia v roku 2018 vypustila viac oxidu uhličitého než tichomorský štát Tuvalu s 11-tisíc obyvateľmi.
„Je to obzvlášť smutné z toho dôvodu, že ostrovné národy sú viac ohrozené následkami zmeny klímy, akými je stúpajúca hladina morí,“ vysvetľuje výskumníčka Univerzity v Indiane Beatriz Barrosová.
Už desaťročia možno najväčšie nerovnosti pozorovať medzi chudobnými a bohatými krajinami.
Daň z častého lietania
Vedci skúmajú spôsoby, akými by šlo situáciu napraviť. Zvýšenie daní, odstránenie medzier v zákonoch či boj proti daňovým rajom – to všetko sú nástroje, ktorými by zákonodarcovia mohli zastaviť emisné excesy bohatých. Okrem toho by tým uvoľnili viac peňazí s cieľom investovať ich do infraštruktúry pre čistú energiu potrebnej k ochladzovaniu planéty.
Politiky zvyšovania daní však často narážajú na silný odpor aj zo strany tých, ktorí by z nich ťažili. Ľuďom vychovávaných v kultúrach idealizujúcich si bohatých zvyknú vadiť zákony obmedzujúce životy ich vzorov.
Niektorí vedci a politici vyzvali na zavedenie dane pre ľudí, ktorí často využívajú leteckú dopravu. Čím viac by lietali, tým viac by si priplatili. Zo štúdie Medzinárodnej rady pre čistú dopravu vyplynulo, že na takejto dani by sa ročne vybralo 121 miliárd dolárov.
Zákonodarcovia by emisie vyprodukované excesmi bohatých mohli znížiť aj zakázaním súkromných lietadiel poháňaných leteckým petrolejom. Tento krok by sa síce dotkol iba malého percenta letov, no prinútil by miliardárov investovať do čistých technológií potrebných na ekologickejšie spôsoby lietania.