Text pripomína, že geopolitický vývoj, ale aj vplyv klimatických zmien nútia EÚ k novému premýšľaniu o energetickej i klimatickej stratégii.

"Musíme sa vyvarovať príliš vysokej závislosti Európy od dovozu palív a plynu. Aby sme zaistili, že naša energetická budúcnosť je pod plnou kontrolou, chceme vybudovať Energetickú úniu zameranú na dostupnú, bezpečnú a zelenú energiu," uvádza štvorstránkový materiál, ktorý má ČTK k dispozícii.

Dokument zdôrazňuje tiež energetické úspory, pretože ušetrená energia je vraj najlacnejšia a najčistejšia. EÚ by sa preto mala v najbližších rokoch sústrediť na zlepšenie energetickej účinnosti, dokončenie integrácie energetického trhu, ale aj na posilnenie vyjednávacej sily únie ako celku.

S návrhom na vznik Energetickej únie prišiel v reakcii na ukrajinskú krízu a zhoršenie vzťahov s Ruskom poľský premiér Donald Tusk.

Využil analógiu s teraz budovanou bankovou úniou, ktorá bola európskou odpoveďou na finančnú krízu. Medzi návrhy D. Tuska patrilo práve dokončenie energetického trhu a tiež na európskej úrovni koordinovaný postup pri rokovaniach s vonkajšími dodávateľmi.

EÚ v súčasnosti dováža 53 percent svojich energetických potrieb. Výrazným a v niektorých krajinách úplne dominantným partnerom je pritom Rusko. Ropy importuje únia takmer 90 percent potreby, zemného plynu 66 percent, pevných palív 42 percent a jadrového paliva 40 percent. Hodnota dovozu pritom zodpovedá miliarde eur denne.

S vlastným dokumentom o stratégii európskej energetickej bezpečnosti nedávno prišla aj Európska komisia. Zdôraznila v ňom - ​​rovnako ako terajší materiál pre summit - napríklad potrebu dokončiť potrebnú transportnú infraštruktúru spájajúcu európske regióny.

Na únijnej úrovni je energetika spojená tiež s problémom klimatických cieľov pre rok 2030, o oboch témach by sa lídri krajín mali podrobne baviť v piatok. Podklad pre ich štvrtkové rokovania zmieňuje zámer, aby EÚ ďalej bola lídrom v boji proti globálnemu otepľovaniu a aby boli budúci rok v Paríži stanovili ambiciózne klimatické ciele do roku 2030.

Dokument, ktorý by mal vo štvrtok schváliť únijný summit, je výsledkom diskusií o programe budúcej Európskej komisie v najbližších piatich rokoch. Súvisí tiež s debatou o tom, kto túto komisiu povedie.

Väčšina lídrov teraz zrejme podporuje nomináciu luxemburského expremiéra Jeana-Clauda Junckera, cez trvajúci odpor britského premiéra Davida Camerona.

Nie je pritom príliš isté, či D. Cameron, ktorý tiež vzhľadom k domácej politickej situácii, trvá na reformách EÚ, bude s vyznením štvorstránkovej stratégie spokojný.

Ďalšie základné body materiálu hovoria o potrebe posilňovať únijnú ekonomiku, o zvyšovaní počtu pracovných miest, ochrane základných slobôd či efektívnej spoločnej zahraničnej politike. Spomenutý je okrem iného aj cieľ uzavrieť v budúcom roku rozsiahlu investičnú a obchodnú dohodu s USA známou ako TTIP.

Londýn by ale mohla uspokojiť časť textu, hovoriaca o tom, že EÚ by mala konať spoločne vtedy, ak tak dosiahne viac ako jednotlivé členské krajiny. Naopak by malo prejaviť "sebaovládanie" vo chvíli, keď k určitému výsledku lepšie dôjdu samotné členské štáty. K úspechu európskych politík by vraj mal prispieť tiež "účinný dialóg" s národnými parlamentmi.