Vďaka rýchlemu rozvoju solárnej energie sa španielska energia stáva čoraz lacnejšou. V najteplejších hodinách počas dňa, medzi jedenástou a devätnástou hodinou, veľkoobchodné ceny oscilujú blízko nuly.
Dokonca aj v Nemecku, ktoré nie je krajinou zaliatou slnkom, ale disponuje silou vetra, boli minulý rok veľkoobchodné ceny negatívne počas 301 z 8 760 obchodovateľných hodín. Predajcovia vtedy platili kupujúcim za odber elektriny.
Ako pribúdajú solárne panely a veterné elektrárne naprieč Európou, otázkou pre politikov je, čo robiť so všetkou vyrobenou energiou, poznamenáva The Economist.
Ultranízke a dokonca negatívne ceny naznačujú, že energia sa nevyužíva vhodne. Existujú tri hlavné spôsoby, ako vytvoriť efektívnejší trh: posielať energiu do oblastí, kde chýba, presúvať dopyt po energii do hodín, keď jej je prebytok, a odkladať si energiu.
Potreba takýchto zmien bude čoraz naliehavejšia. Boom obnoviteľných zdrojov v Európe je väčší ako inde vo vyspelom svete. Minulý rok kontinent nainštaloval približne dvakrát toľko dodatočnej kapacity ako Spojené štáty, pričom pribudlo 56 gigawattov (GW) novej solárnej energie a 17 GW veternej energie.
Najnovšie údaje naznačujú, že tento rok to ešte vzrastie. Do roku 2030 bude 43 percent celkovej spotreby energie v EÚ pochádzať z obnoviteľných zdrojov, čo je nárast z 23 percent v roku 2022.
Posielanie energie do miest bez prebytku by si vyžadovalo lepšie prepojenú sieť. Združenie európskych prevádzkovateľov sietí ENTSO-E odhaduje, že zlepšená infraštruktúra by zabezpečila využitie 42 terawatthodín elektriny ročne. To je viac ako súčasná ročná spotreba Dánska.
Problém je v tom, že rozšírenie sietí trvá dlhší čas a stretáva sa s miestnym odporom. Výsledkom je, že energetické firmy umiestňujú siete pod zem, čo zvyšuje náklady.
Ďalšou možnosťou pre politikov je presúvať dopyt. To neznamená presviedčať ľudí, aby sa sprchovali počas obedňajších prestávok, keď je slnko najsilnejšie. Cieľom je presun flexibilných položiek, ako je nabíjanie elektrických vozidiel a vyrovnávanie spotreby tepla v mestských oblastiach, do hodín, keď je energie dostatok.
Na to sú potrebné inteligentné merače, ktoré merajú nielen množstvo použitej energie, ale aj kedy bola použitá, a tým umožňujú variabilné ceny. Zatiaľ však krajiny pri inštalácii týchto zariadení napredujú pomaly.
Ani dôslednejšie skladovanie energie problém nerieši. „Efektívne využitie prebytočnej elektriny nie je v Európe považované za prioritu a nepodporuje sa,“ povzdychol si Julian Jansen z Fluence, ktorá vyrába produkty na skladovanie energie.
Bez lepších stimulov bude Európa zápasiť s využitím rastúceho množstva prebytočnej energie. To následne zníži zisky pre investorov do obnoviteľných zdrojov. Ultralacná energia je niečo, z čoho sa treba tešiť. Ale ako Európa zisťuje, môže byť ťažké ju efektívne využívať.
