„Situáciu sledujeme a samozrejme, nás znepokojuje,“ priznal grécky minister pre imigráciu Jannis Muzalas. Grécko je teraz domovom pre približne 57-tisíc migrantov, ktorí tam zostali po uzavretí balkánskeho koridoru.

Počet imigrantov prichádzajúcich do krajiny cez Egejské more od potlačenia prevratu v Turecku ľahko narástol, avšak zostáva na úrovni desiatok ľudí denne. Pred podpísaním migračnej dohody Ankary s EÚ v marci to bolo viac ako 1 700.

„Počty prichádzajúcich zatiaľ nenaznačujú, že by dohoda nebola rešpektovaná,“ ​​zdôrazňuje J. Muzalas a popiera, že by sa dožadoval „plánu B“ pre prípad, že by Turecko prestalo zadržiavať imigrantov, ktorých v minulom roku do Grécka dorazilo vyše 850-tisíc.

J. Muzalas však v rozhovore poskytnutom nemeckému denníku Bild v minulých dňoch povedal, že grécka vláda chce alternatívny plán vzhľadom na hrozbu Ankary, že od zmluvy odstúpi, ak Brusel do októbra nezruší vízovú povinnosť pre tureckých občanov.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker napriek tomu potvrdil obavy Európanov, keď pred niekoľkými dňami vyhlásil, že „riziko zlyhania zmluvy je zvýšené“.

Otázkou je najmä to, či možno Turecko ešte stále považovať za „bezpečný štát“, ako to robí Európska komisia. Toto právnické označenie zaisťuje, že do krajiny môžu byť od marcového podpísania dohody vrátení Sýrčania či Iračania, ktorí pri úteku pred vojnou Tureckom prešli a teraz žiadajú o azyl v európskych štátoch.

„Brusel sa v tejto chvíli domnieva, že Turecko ponúka dostatočnú ochranu, a nevidí dôvod spochybňovať jeho status,“ reagoval tento týždeň jeden z hovorcov Európskej komisie.

„Nikdy som Turecko nepovažoval za bezpečný štát, preto ním nemôže byť ani dnes,“ oponuje Yves Pascouau, riaditeľ Európskeho politického centra a odborník na migračnú problematiku. „Ale aj keby bolo, od podpisu dohody tam bolo vrátených menej ako 500 osôb, potom, čo sa zamietli všetky ich žiadosti o azyl v Európe,“ poznamenal.

Hlavnou hrozbou pre dohodu medzi EÚ a Tureckom podľa neho zostáva otázka výnimky z vízovej povinnosti pre cesty Turkov do schengenského priestoru. Ankara sa vyhráža, že bez jej splnenia ukončí reguláciu migrácie do Európy. „Vzhľadom k tomu, ako sa veci v Turecku vyvíjajú, pochybujem, že zrušenie vízovej povinnosti dostane,“ odhaduje Y. Pascouau.

Únia sa snažila dohodnutie výnimky urýchliť, na výmenu však požaduje napríklad aj zmeny v tureckých protiteroristických zákonoch, ktoré podľa nej poškodzujú slobodu občanov. Turecká strana nie je v tomto bode od začiatku príliš ochotná a po puči svoju pozíciu len pritvrdila. „Tí, ktorých sme už považovali za priateľov, sa teraz postavili na stranu pučistov a teroristov,“ vyhlásil v utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Postoje Ankary vyvolali v Európe nevôľu. „V žiadnom prípade sa nenecháme zastrašovať,“ uisťuje rakúsky kancelár Christian Kern. Možnosť pripojenia Turecka k EÚ vo štvrtok označil za „fikciu“.

Jean-Claude Juncker sa však nechal počuť, že preru šenie rokovaní, ktoré mala dohoda z 18. marca „znovu naštartovať“, by bolo „závažným omylom zahraničnej politiky“.

Marc Pierini, bývalý vyslanec EÚ v Ankare a analytik bruselskej neziskovej organizácie Carnegie Europe, stále vidí ako najpravdepodobnejšie to, že „EÚ a Turecko budú naďalej rešpektovať hlavné body dohody, pretože majú iné starosti, než je uvoľňovanie vízovej politiky“.

M. Pierini konkrétne uvádza časť zmluvy týkajúce sa financií, ktorej cieľom je vylepšiť životné podmienky utečencov na tureckom území. Po nedávnych výčitkách prezidenta R. T. Erdogana ohľadom rýchlosti doručovania prostriedkov Európska komisia uviedla, že už uvoľnila vyše dve miliardy eur z celkovo predpokladaných troch na roky 2016 a 2017.