Podľa spoločnosti Vortexa, skupiny na sledovanie tankerov, došlo v júli k zvýšeniu importu ruskej nafty pre európsky región o viac ako pätinu v medziročnom porovnaní, čo znamenalo dovoz takmer 700-tisíc barelov paliva denne. Toto zvýšenie poukazuje na možné ťažkosti pri zastavení dovozu ruskej nafty, ku ktorému sa EÚ zaviazala k februáru budúceho roka ako súčasť sankcií.
Ako dodal hlavný ekonóm spoločnosti Vortexa, David Wech, v posledných rokoch závislosť Európy od Ruska, pokiaľ ide o dodávky nafty, neustále rastie. Podľa údajov spoločnosti Vortexa viac ako polovica dovozu nafty v regióne pochádza z Ruska, čo predstavuje približne 15 percent celkovej spotreby.
Európa navyše po škrtoch v období pandémie nemá dostatok rafinérskych kapacít a do budúcna bude dôležité, či budú americké rafinérie motivované veľkými maržami a začnú vyrábať viac nafty, keďže sa zvyčajne zameriavajú na výrobu benzínu. Podľa S&P Global Commodity Insights je rozdiel medzi cenami ropy Brent a nafty 35 dolárov za barel v porovnaní s 20 dolármi v prípade benzínu. Čína naopak má voľné rafinérske kapacity, tie sa ale zameriavajú na domáci trh.
Už v prvých dňoch vojny na Ukrajine varovali niektoré z najväčších svetových obchodných domov pred globálnym nedostatkom nafty, ktorý by mohol viesť k prídelu paliva. To následne vytlačilo ich ceny na rekordné maximá. V súčasnosti však dochádza aj k prudkému rastu cien plynu, ktoré by mohli zvýšiť tlak na trh s naftou.
Ceny plynu sú také vysoké, že energetické spoločnosti a výrobcovia dostávajú stimuly k prechodu výroby elektriny na naftu, čo by podľa JPMorgan mohlo počas zimy zvýšiť celosvetový dopyt po rope o 700-tisíc barelov denne a zdvihnúť tak ceny nafty na nové maximá. Z obáv o globálnu energetickú bezpečnosť pristúpila EÚ minulý mesiac k zmierneniu sankcii voči ruským štátnym podnikom, čím umožnila európskym spoločnostiam zapojiť sa do transakcií pri rope určenej tretím krajinám.
