Po inštitucionálnych naťahovačkách začne EÚ rok 2010 s novými pravidlami rozhodovacích procesov, s vlastnou diplomaciou, kváziministrom zahraničných vecí a s novým „prezidentom“ reprezentujúcim národné štáty. Toto všetko sú nástroje potrebné na reprezentáciu 27 členských štátov na globálnej scéne jedným hlasom. V tento triumfálny okamih sa ozýva hlas pochybnosti: Čo ak Európa bude hovoriť svetu, no nikto nebude počúvať?
Európskych lídrov bude v roku 2010 prenasledovať strach z nepodstatnosti. Vytvorili novú knihu pravidiel – Lisabonskú zmluvu –, ktorá má únii dať politickú váhu odzrkadľujúcu jej obchodnú a administratívnu moc. No až prvý rok platnosti zmluvy ukáže, či výtvor má na to, aby splnil tieto ambície.
Prvú polovicu roka povedie úniu ako predsednícka krajina Španielsko. Bude predsedať širokému spektru summitov okrem oblasti zahraničnej politiky (tú prevezme novoinštalovaný minister zahraničných vecí). Pri stanovovaní priorít španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero hovorí, že Európa sa musí stať „neodmysliteľnou silou“. Výzvou podľa neho je vytvorenie takého nového ekonomického modelu, ktorý bude globálne konkurencieschopný a zároveň zachová európske ideály sociálnej „solidarity“. Ak Európa s ambicióznym cieľom zlyhá, hrozí, že sa z nej stane veľké múzeum bezmocnosti.
Pár mesiacov – na začiatku globálnej ekonomickej krízy – si Európania mysleli, že šéfujú svetu. EÚ sa sama vyhlásila za globálneho lídra v boji proti klimatickým zmenám. Následne európski politici prví ohlasovali a nakoniec sami načrtli nové globálne finančné pravidlá. Politici vo Francúzsku, v Nemecku a inde vyhlásili koniec „ultraliberálneho“ anglosaského ekonomického modelu.
V roku 2010 sa budú spomienky na prehnané európske sebavedomie zdať príliš vzdialené. Vládne zásahy a ochranárske opatrenia na trhoch práce zabránili prílišnému nárastu nezamestnanosti, no šéfovia EÚ sa v roku 2010 obávajú explodujúcej miery nezamestnanosti. Tlak na doráňané verejné financie bude rásť a vlády budú inklinovať k ďalším protekcionistickým opatreniam. Členské štáty eurozóny ako Nemecko a Holandsko budú na jednej strane diskutovať o rýchlom odklone od modelu rozpočtových stimulov, na druhej strane Francúzi budú naďalej volať po pôžičkách a štátnych investíciách.
Začiatkom roka bude ostro sledovaná Veľká Británia a voľby, v ktorých pravdepodobne vyhrá euroskeptická Konzervatívna strana. Požiadavka (za predpokladu, že toryovci vyhrajú) „repatriácie“ politiky zamestnanosti a odklonu od veľkých časti únijnej sociálnej legislatívy vyvolá vášnivé obvinenia zo sociálneho dumpingu zo strany kontinentálnych politikov.
Európsky parlament bude dohliadať a kontrolovať všetky oblasti únijnej regulácie a demonštrovať tak silu nadobudnutú Lisabonskou zmluvou. Už v roku 2010 – teda dva roky pred rokovaniami o únijnom rozpočte – sa začne rozpočtová diskusia a parlament v nej bude chcieť mať veľké slovo. Výdavky na poľnohospodárske dotácie vyvolajú vážnu roztržku.
Všetko však nebude zlé. Po dvojročnej prestávke sa rozbehnú rokovania o rozšírení EÚ. Práve toto je oblasť najväčšej mäkkej sily únie. Chorvátsko by sa mohlo stať 28. členom EÚ koncom roka. Alebo trochu neskôr. Drobný a recesiou zasiahnutý Island začne rokovania začiatkom roka 2010 – úspech bude závisieť od toho, koľko autonómie prizná EÚ Islandu v oblasti správy bohatých rybárskych oblastí.
Španielsko sa pokúsi oživiť rokovania EÚ s Tureckom. Tie sa pre nezhody s Cyprusom o priamych námorných linkách či obchode spomalili až do stavu „plazenia sa“. Rokovaniam nepomáhajú ani nepriateľské vyhlásenia lídrov, napríklad francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Španielsky premiér J. Zapatero pritom označil Turecko za „veľkolepú krajinu“, ktorá príliš dlho stojí pred bránami EÚ.
Toto bude možno poslednýkrát, čo sa predsedníckej krajine podarí tak viditeľne určovať agendu EÚ. Federalisticky naklonené Belgicko prevezme žezlo v druhej polovici roka 2010 a zamýšľa skoncovať s myšlienkou silného rotujúceho predsedníctva. Novej Lisabonskej zmluve chce dať šancu pracovať. Nový prezident a vysoký predstaviteľ (minister zahraničných vecí) sa musia stať pravými hlasmi Európy. Ale len v prípade, ak niekto bude počúvať.
Autor je šéf bruselskej kancelárie The Economist.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Wikimedia
