Žalobu už na začiatku decembra krok avizoval prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Naznačil pritom vtedy, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice stredoeurópskych krajín.
Hovorca súdu Balázs Lehóczki agentúre ČTK povedal, že žalované štáty majú teraz právo na krok eurokomisie reagovať. Prvé vypočutie sa má konať v novembri alebo v decembri.
Neuspokojivé odpovede
Asi dva až tri mesiace po tomto vypočutí by sa mal k žalobám vyjadriť generálny advokát Súdneho dvora. „Celý proces môže trvať až 18 mesiacov,“ upozornil hovorca súdu, podľa ktorého však sudcovia môžu dĺžku konania skrátiť. „To ale nie je automatické,“ dodal B. Lehóczki.
F. Timmermans na začiatku decembra uviedol, že Česko, Maďarsko a Poľsko ďalej neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z programu jednorazového prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie. Aj napriek tomu, že súdny dvor EÚ začiatkom septembra potvrdil jeho platnosť.
Odpovede trojice krajín na posledné stanovisko komisie boli podľa F. Timmermansa neuspokojivé a nijako nenaznačili, že sa na veci chcú začať podieľať.
Program, na ktorom sa štáty EÚ napriek odporu Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska zhodli v roku 2015, skončil po dvoch rokoch vlani v septembri.
Sobotkov postoj prebral Babiš
Slovensko a Maďarsko neuspeli so žalobou na spôsob, akým bolo o programe rozhodnuté. Súd naopak povedal, že jednorazový mechanizmus bol adekvátnou reakciou na migračnú krízu.
Mechanizmus kvót mal pomôcť Grécku a Taliansku, kam sa uchýlilo množstvo utečencov mieriacich do Európy zo Sýrie, ale aj z ďalších štátov, napríklad z Afriky. Obe juhoeurópske krajiny príliv migrantov nezvládali.
Plán predpokladal presun celkovo až 160-tisíc ľudí s nárokom na medzinárodnú ochranu, avšak štáty si z Grécka a Talianska rozobrali len o niečo viac ako 32-tisíc osôb, oznámila v decembri komisia.
Česko prijalo len 12 ľudí a vláda premiéra Bohuslava Sobotky jednoznačne oznámila, že sa na programe podieľať nemieni. Podobný postoj zastáva aj prezident Miloš Zeman a nový premiér Andrej Babiš.
