Alebo také starnutie: tradičný pohľad, že človek sa dožije penzijného veku a potom si užíva jeseň života, prestáva platiť. Jednak sú penzijné systémy čoraz skúpejšie, ale aj úspory dostali počas krízy zabrať. Na druhej strane si ľudia predlžujú mladosť. Až tak, že psychológovia hovoria o dospelosti až od 25 rokov.
Návrhy na zníženie volebného veku napríklad na 16 rokov sa vyskytli nielen na Slovensku. Detskí psychológovia však uvažujú opačným smerom: súčasní mladí ľudia sú podľa nich nedospelými dlhšie, než sme si doteraz mysleli. A ako vek skutočnej dospelosti vidia skôr 25 rokov. BBC ponúka hneď niekoľko veľmi rozumných dôvodov: napríklad fakt, že vodiči medzi 18 až 25 rokmi spôsobujú suverénne najviac dopravných nehôd.
Také Švédsko je už natoľko zvyknuté na elektronické peniaze, že uvažuje zbaviť sa hotovosti úplne. Server magazínu The Atlantic – Cities – sa pozerá na opačný koniec spektra: na ľudí, ktorí existujú úplne bez bankového účtu a na ich dôvody. A ponúka prekvapivé postrehy, napríklad ako firma, ktorá prepláca ľuďom šeky (za 2,5 dolára) má oveľa otvorenejší prístup ku klientovi než banka. „Nemusím byť spokojná s bankou, no nič mi nezaručuje, že zmena banky – čo je poriadna otrava – v tomto ohľade niečo zlepší,“ konštatuje autorka Lisa Servon.
Čo budete robiť v 77 rokoch? Užívať si penziu, pretože ste dobre zarábali? Možno ani nie. Bloomberg ponúka príbeh úspešného manažéra, ktorý v 77-čke pracuje ako obracač hamburgerov. Príbeh o tom, ako kríza zmenila plány – a úspory – nejedného inak úspešného manažéra v USA môže byť poučný aj pre Slovákov. Sporenie na dôchodok je tu totiž len v plienkach, no štátne zdroje penzií veľmi rýchlo vysychajú.
Finančný sektor ponúka najlepšie zarábajúce pozície – na Slovensku i v USA. Profesor ekonómie na univerzite v Yale Robert Schiller ponúka zamyslenie: nie je to plytvanie talentom, ak sa tí najšikovnejší študenti stávajú finančníkmi? Prikladá totiž výskumy, podľa ktorých veľká časť finančného sektora v USA je špekulatívna a ide o obyčajné vyhľadávanie renty, nie tvorbu hodnôt. Nebolo by pre ekonomiku krajiny výhodnejšie, ak by sa tieto talenty venovali niečomu produktívnemu?
Tim O'Reilly nepatrí medzi svetovo najznámejšie mená, no medzi novým hnutím „makers“ (ľudia, ktorí vytvárajú jednoduché, ľahko dostupné inovácie) je pojmom. Jeho dlhý článok na LinkedIn je typický Tim O'Reilly – vášnivý, zábavný a plný osobných skúseností, ktoré môže poznať i veľa iných manažérov. A ako sa na úspešného človeka patrí, začína dobrým titulkom: Ako som zlyhal. Hnutiu Makers sa podrobne venuje aj ďalšia legenda Chris Anderson v rovnomennej knihe. Recenzoval ju aj TREND.
Kniha na tento týždeň je vzdialená len zdanlivo: príbeh života – a polapenia – posledného bossa sicílskej mafie Bernarda Provenzana ponúka zaujímavé paralely so Slovenskom, aj preto, že autorka Clare Longrigg sa podrobne zaoberá historickým vývojom mafie na talianskom ostrove. Keď na začiatku osemdesiatych rokov klesala pre korupčné aféry podpora vládnucich kresťanských demokratov, tak sa bossovia napríklad dohodli, že radšej podporia sľubného nováčika. Jeho meno je Silvio Berlusconi. Alebo čo toto? Hlavným zdrojom príjmov sicílskej mafie boli dlhé desaťročia predražené nákupy regionálnych samospráv, z ktorých časť išla do vrecák mafie. Keď sa ale EÚ (vtedy ešte ES) pustila do vyrovnávania regionálnych rozdielov, mafia rýchlo zistila, že eurofondové projekty sú ešte oveľa lepšou baňou na peniaze. Popri knihe Boss of Bosses je aj spis Gorila rozprávkou pre deti.
Zdroj: Amazon
