Peniaze z európskych fondov výrazne pomáhajú slovenskej ekonomike a v posledných desiatich rokoch priamo prispeli štvrtinou k tempu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska. V rokoch 2023 až 2025 pokryjú polovicu verejných investícií. Vo svojej analýze to uviedol vládny Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

„Slovensko vyčerpalo za posledných desať rokov z európskych fondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 percenta HDP. Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v priemere 0,6 percenta HDP ročne,“ uviedol inštitút. Dodal, že v rokoch 2014 až 2023 slovenská ekonomika rástla v priemere o 2,4 percenta ročne.

Vlani, keď slovenská ekonomika podľa prvého odhadu miestneho štatistického úradu stúpla o 1,1 percenta, objem čerpaných peňazí z európskych fondov stúpol podľa predbežných údajov medziročne na dvojnásobok a presiahol päť miliárd eur. Z toho viac ako dve miliardy eur smerovali na verejné investície. Európske fondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu slovenskej ekonomiky. Inštitút uviedol, že nárast čerpania európskych peňazí súvisel s tým, že rok 2023 bol posledný, keď krajina mohla dočerpať fondy z predchádzajúceho sedemročného rozpočtového obdobia EÚ.

K európskym fondom sa podľa ISA vo významnej miere pridávajú peniaze z plánu obnovy a odolnosti v objeme 6,4 miliardy eur. Uviedol, že vďaka peniazom z EÚ môže Slovensko stavať nové nemocnice, cesty a školy či tieto už existujúce stavby rekonštruovať. Na vytvorení fondu obnovy sa členské krajiny EÚ dohodli v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej pandémiou.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke sprava člen rady  Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)Pavol Majher, prezident RRZ Ján Tóth a člen rady RRZ Martin Šuster počas tlačovej konferencie na tému Aktuálny výhľad verejných financií na roky 2023 až 2026. Potrebná veľkosť ozdravných opatrení. Zhodnotenie predloženého Program stability v Bratislave vo štvrtok 1. júna 2023. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Stav verejných financií na Slovensku nie je dobrý. Rozpočtová rada volá po výdavkových limitoch