Menová únia by sa tak podľa predbežných údajov prvýkrát od roku 2009 dostala do deflácie. To stupňuje tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby pristúpila k radikálnemu uvoľneniu menovej politiky. K poklesu spotrebiteľských cien prispeli najmä ceny energií, ktoré v decembri zrýchlili medziročný prepad na -6,3 percenta z úrovne -2,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci.
Euro sa voči doláru obchodovalo na úrovni 1,1823 dolára za euro, čo bolo najmenej od januára 2006. Dolárový index, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných svetových mien, naopak posilnil na deväťročné maximum 92,027 bodu.
Prezident ECB Mario Draghi v piatok vyhlásil, že ak si to situácia vyžiada, banka je pripravená využiť všetky dostupné nástroje, medzi nimi spomenul aj možnosť kupovania vládnych dlhopisov. Riziko, že ECB nenaplní svoj mandát k udržaniu cenovej stability, označil M. Draghi za vyššie, než bolo pred pol rokom. Trhy jeho slová vyhodnotili ako signál, že ECB začne čoskoro tlačiť nové peniaze.
Tlačenie peňazí prostredníctvom skupovania vládnych dlhov, známe tiež ako politika kvantitatívneho uvoľňovania, sa považuje za jeden z posledných nástrojov, ktoré môže ECB nasadiť v boji proti riziku deflácie. ECB už stlačila svoju základnú úrokovú sadzbu na rekordné dno 0,05 percenta a komerčným bankám ponúkla dlhodobé lacné úvery. Rastú však pochybnosti, či jej skoršie opatrenia priniesli želaný efekt, uviedla agentúra Reuters. Najbližšie zasadnutie ECB venované menovej politike sa uskutoční 22. januára.
