Slovensko zastihla globálna kríza v zaujímavom čase – tesne pred vstupom do eurozóny. Tých pár mesiacov medzi ohlásením a reálnym zavedením eura sa ukázalo ako mimoriadne výhodných.
Tak v porovnaní so susednými štátmi, ktoré stále platia vlastnými peniazmi, ako i s tými, čo už euro majú. A tak, hoci Slovensko nie je proti globálnym problémom imúnne, otrasy ho tak nebolia.
Kurzová ochrana
Slovenská mena sa v ostatných týždňoch až mesiacoch správala tak, ako keby už bola eurom. „Nadchádzajúce prijatie eura nás do veľkej miery ochránilo od turbulencií na finančných trhoch,“ hovorí analytik VÚB Zdenko Štefanides.
Jeho slová potvrdzuje vývoj kurzu koruny oproti ďalším menám v regióne a takisto vývoj dlhodobých úrokových sadzieb. V prípade, že by Slovensko nemalo fakticky zafixovaný kurz, podľa odhadu analytikov by sa euro predávalo aj o šesť korún drahšie ako dnes.
Vývoj v regióne zároveň dáva za pravdu guvernérovi Národnej banky Slovenska Ivanovi Šramkovi, ktorý euroskeptikov hovoriacich o strate možnosti apreciácie koruny upozorňoval, že kurz sa nemusí vždy spevňovať.
Keby sa koruna nemala onedlho rozpustiť v eurozóne, reagovala by napríklad na žalostný ekonomický vývoj v Maďarsku. Stále by totiž patrila k akémusi neformálnemu košu mien V4, s ktorými sa vždy obchodovalo viac-menej vedno. To už neplatí. Česká koruna sa od júla oslabila oproti euru o vyše šesť percent, zlotý o vyše dvanásť a forint sa znehodnotil o pätnásť percent.
Problém by pre Slovensko bolo nielen to, že jeho mena sa zvykla hádzať do jedného koša so susedmi. Prejavilo by sa i obchodné saldo a veľká závislosť od zahraničného dopytu. „Koruna by bola zraniteľná aj pre veľký objem minulých portfóliových investícií, ktoré stavajú na dlhoročný trend zhodnocovania koruny,“ dodáva analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Odlev takýchto investícií, ktorý sa objavil napríklad v Česku, by mohol priniesť zvýšené výkyvy a sprievodnú neistotu, zdraženie tovarov z dovozu a vyššiu celkovú infláciu a následne i vyššie úrokové sadzby. „Nielen pre odstránenie kurzového rizika, ale aj pre stabilitu v očiach potenciálnych investorov nemožno iné, než skonštatovať, že pre Slovensko nemohlo prísť prijatie eura vo vhodnejšom čase,“ hovorí V. Vaňo.
Skeptickí Česi
|
Mojmír Hampl: Menová politika vyspelých krajín sa do prostredia doháňajúcej ekonomiky jednoducho nehodí. |
Slovenskú prezieravosť prijať euro ocenil minulý týždeň bývalý viceguvernér Českej národnej banky a súčasný šéf oddelenia consultingu slovenského Deloittu Luděk Niedermayer. Na konferencii TRENDU poukázal i na dôležitosť eura vzhľadom na dobiehanie ekonomickej úrovne západných krajín. „Ekonomiky jednotlivých krajín vstupujú v čase krízy do turbulentnej periódy vývoja, pričom sa budú musieť vyrovnať s možnou recesiou,“ povedal.
No v Česku je L. Niedermayer ako fanúšik eura skôr v menšine. Vedenie tamojšej centrálnej banky nie je príliš naklonené skorému vstupu krajiny do eurozóny.
Viceguvernér Mojmír Hampl tvrdí, že práve v čase kríz sa ukázalo euro ako problém. Jeho názory sú blízke euroskepticizmu prezidenta Václava Klausa, čo sa ukázalo i v komentári v Lidových novinách, kde napísal: „Spoločná mena doháňajúcej ekonomike nesvedčí. Nie je v nej možné mať tri veci naraz: pevný kurz, nízku infláciu a vysoký rast.“ To, že Česi obetovali pevný kurz, podľa neho nie je na škodu, napriek výhradám exportérov.
Rovnaký názor zastáva analytička finančného domu NextFinance Markéta Šichtařová. „Slováci majú pravdu, že blížiace sa prijatie eura ich ochránilo od kurzových výkyvov. Ale je to dobré?“ pýta sa.
Keby sa koruna oslabila, podporila by – rovnako ako v Česku – export. Stabilná mena tak podľa M. Šichtařovej nemusí byť práve výhoda.
M. Hampl tiež tvrdí, že samostatná domáca mena sa v čase krízy ukázala ako dodatočný airbag brániaci okamžitému prelievaniu finančných problémov cez hranice. Lenže viceguvernér od začiatku roka presadzoval prísnu menovú politiku, tvrdiac, že vyššie úroky ekonomika znesie.
Prispel tak k silnému zhodnoteniu českej koruny s dosahom na export a hospodársky rast. Krízové znehodnotenie domácej meny tak nie je pre Česko po silnom posilňovaní negatívum. „Oslabenie českej koruny by mohlo pomôcť tamojším firmám k vyššej konkurencieschopnosti,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Česko rozhorčilo v čase krízy aj riešenie problémov finančných trhov vnútri eurozóny. „Chvalabohu, že nemáme euro,“ povedal v reakcii na samostatné konanie niektorých krajín premiér Mirek Topolánek.
Euro ako projekt podľa Čechov zlyhalo. Pôvodné plány prijať spoločnú menu sa tak odsúvajú. Minulý týždeň guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma v senáte vyhlásil, že Česko zatiaľ pre krízu nebude prijímať žiadne rozhodnutia v súvislosti s termínom vstupu do eurozóny.
Maďari a Poliaci
Úplne opačný názor na euro majú vo svetle krízy Poliaci či Maďari. Poľská vláda sa snaží robiť kroky, aby sa prijatie eura urýchlilo. „Svetová kríza ukazuje, že je bezpečnejšie držať sa silných a mať vplyv na ich rozhodnutia,“ povedal premiér Donald Tusk. Snaží sa presadiť plán prijatia eura v roku 2012.
Ľudia a podniky v Poľsku i Maďarsku majú vysoký podiel úverov v cudzej mene. Najmä v eurách a vo švajčiarskych frankoch. „Keď boli domáce sadzby vysoké, úver v cudzej mene prinášal lacnejšie financovanie. No zároveň takýto úver prinášal kurzové riziko, keď každé oslabenie meny zvyšuje výšku dlhu a sťažuje splácanie,“ hovorí M. Mušák.
Dlhy v oboch menách sa v Maďarsku predražili o dvadsať percent, čo by v prípade eura odpadlo. Navyše domáce banky neboli schopné sa refinancovať na eurotrhu.
No euro nie je liek na všetko. „Nemyslím si, že keby mali Poliaci a Maďari euro, že by sa vyhli súčasným ekonomickým problémom. Euro nie je ochrana pred zlou politikou,“ hovorí analytik Tatra banky Róbert Prega.
Maďarsko v uplynulých týždňoch doplatilo najmä na domáce ekonomické nerovnováhy. Okrem deficitu verejných financií a bežného účtu sa k nim pridala neistota týkajúca sa schopnosti bankového sektora refinancovať domáce pôžičky v cudzích menách na európskom medzibankovom trhu.
Podiel úverov v cudzej mene v Česku a na Slovensku je, naopak, veľmi nízky. Na Slovensku netvoria retailové úvery v cudzej mene ani tri percentá z celkového objemu. V korporátnych úveroch je to asi tretina.
Takže ani oslabenie meny na Slovensku by nemuselo byť taký vážny problém ako v Poľsku či v Maďarsku. „No prijatie eura tiež znamená, že zahraniční investori sa nemusia báť náhleho znehodnotenia investícií v prípade prudkého oslabenia mien,“ dodáva M. Mušák.
Po Novom roku
Čo hrozí Slovensku po prijatí eura? M. Šichtařová z NextFinance tvrdí, že pre Slovensko je prijatie eura v čase krízy nevýhoda. Kurz bude pevný a úrokové sadzby rovnaké ako v eurozóne.
A nižšie ako inflácia, na Slovensku. Úspory sa tak môžu znehodnocovať. „Ekonomika sa do značnej miery správa tak, akoby už euro bolo prijaté – nivelizovali sa úrokové sadzby, kurz sa v podstate nehýbe,“ hovorí M. Šichtařová.
Bohatšie krajiny sa dajú doháňať s fixným kurzom, no nie s nízkou infláciou, upozorňuje český viceguvernér. M. Hampl ukazuje na pobaltské štáty či Bulharsko, ktoré majú kurzy mien pevne zafixované k euru. „Menová politika vyspelých krajín sa do prostredia doháňajúcej ekonomiky jednoducho nehodí,“ uzatvára.
Navyše euro netlačí k rozumnejšej hospodárskej politike. Štáty ako Taliansko, Grécko a Portugalsko sa skrývajú za stabilnú menu a lacné peniaze bez motivácie reforiem. Niet barometra v podobe pohyblivého kurzu, ktorý by ukazoval správnosť krokov vlády. A v čase krízy k neistote prispieva otázka uvoľnenia rozpočtových pravidiel v eurozóne.
Moc trhu sa po prijatí eura stratí aj v prípade Slovenska. „Pri fixnom kurze bude mierne vyššia inflácia, ale pri rozumnej hospodárskej politike to nemusí byť problém,“ hovorí R. Prega. Ak ekonomika bude rásť rýchlejšie ako ceny, nemusí utrpieť konkurencieschopnosť ani životná úroveň ľudí.
„Prijatie eura pomôže podčiarknuť bezkonkurenčnú hospodársku stabilitu, ktorú Slovensko napriek geografickej polohe uprostred turbulentného regiónu ponúka investorom,“ dodáva V. Vaňo. Slovensko tak môže zo svojho postavenia a načasovania prijatia eura vyťažiť viac, ako sa pôvodne ukazovalo.
A čo bude s eurozónou? Zrýchli sa v čase krízy alebo po nej jej rozširovanie? Každá krajina reaguje v turbulentných časoch inak. Niektorí si myslia, že ich euro ochráni. „Ja mám iný názor, skôr si myslím, že kríza povedie k tomu, že poradie krajín pripájajúcich sa k euru bude iné ako bez nej,“ hovorí M. Šichtařová.
Foto - Profimedia.cz, ČTK
