Slovensko má oproti európskym partnerom v EÚ značné medzery v istých oblastiach. Patrí sem napríklad nízka schopnosť efektívne používať európske finančné prostriedky. Poukázal na to vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimír Šucha pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. Považuje preto za dôležité, aby Slovensko dokázalo minúť pridelené európske financie efektívne, načas a tam, kde sú potrebné.
„Únia nám pridelila veľký balík peňazí z aktuálneho čerpacieho obdobia, ako aj financie z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré budú v značnej miere investované do reforiem a infraštruktúry. Je dôležité, aby sme tieto peniaze minuli efektívne a v danom období, a aby sa dostali tam, kde ich potrebujú,“ uviedol Šucha pre TASR.
Podotkol, že členské štáty sa musia postarať aj o to, aby neboli eurofondy zneužívané a musia zabrániť korupcii pri míňaní peňazí európskych daňových poplatníkov. „Ide o dôležité oblasti, v ktorých by sa mali vykonávať prípadné zmeny na základe riadnej a dôkladnej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni,“ poznamenal.
Výzvou pre Slovensko ako členský štát EÚ podľa neho bude aj nevyhnutná potreba reformy školstva. „Jeho alarmujúci stav potvrdzujú aj výsledky medzinárodného testovania PISA,“ doplnil.
Upozornil, že s nízkou kvalitou vzdelávania súvisí aj zvýšená náchylnosť Slovákov veriť dezinformáciám. „V súčasnej technologickej dobe sa na nás valí cunami dezinformácií a približne každé tretie video, s ktorým sa stretneme na sociálnych sieťach, je zavádzajúce alebo rovno klamlivé. Schopnosť rozoznávať bludy od pravdy sa stáva jedným z najdôležitejších predpokladov pre to, aby sme prežili v 21. storočí,“ skonštatoval. Zdôraznil, že cieľom dezinformácií je ľudí zneistiť, zničiť ich dôveru, rozhádať ich a nakoniec rozdeliť. „Rozvoj kritického myslenia je preto dôležitý u mladších aj starších obyvateľov,“ dodal.
Slovenská republika sa stala členom EÚ 1. mája 2004.
