Európska komisia by v prípade pokračovania rozpočtovej krízy, kedy Budapešť a Varšava blokujú dohodu o budúcej podobe úniových financií, mohla pripraviť mimoriadny fond koronavírusovej pomoci ekonomikám bez Maďarska a Poľska. Peniaze by rovnako ako v prípade doteraz plánovaného fondu obnovy mohli do krajín začať prúdiť do polovice budúceho roka. Novinárom to povedal vysokopostavený činiteľ úniovej exekutívy, podľa ktorého Brusel považuje vynechanie Budapešti a Varšavy za krajný a dočasný variant.
Obe krajiny, ktoré by odrezaním od balíka prišli o desiatky miliárd eur, stále odmietajú schváliť fond aj budúci viacročný rozpočet kvôli spájaniu prístupu k peniazom s otázkou kvality právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Týždeň pred summitom prezidentov a premiérov 27 členských krajín bloku sa diplomati a predstavitelia Európskej komisie začínajú vážnejšie zaoberať myšlienkou, že by fond v plánovanej výške 750 miliárd eur mohol slúžiť k oživeniu ekonomík po koronavírusovej kríze len 25 únijným štátom.
Brusel viaže otázku právneho štátu k prisťahovalectvu, vyjadril sa k vetu rozpočtu EÚ Orbán
,,Sme si celkom istí, že takéto riešenie nájdeme a prevedieme do praxe pomerne rýchlo," povedal médiám činiteľ komisie. Fond by podľa neho nevznikol medzivládnou dohodou 25 krajín, ako zvažovala napríklad Francúzsko, ale na základe práva Únie a spravovala by ho priamo komisia. Či by bol jeho objem rovnaký alebo nižší nie je podľa spomínaného zdroja isté. Zrejme by záležalo na ostatných krajinách, či by spoločnú pôžičku chceli znížiť o podiely Maďarska a Poľska - ktoré má byť po Taliansku a Španielsku tretím najväčším príjemcom peňazí - alebo si financie určené obom štátom rozdelia medzi seba.
Krajiny EÚ však považujú vznik ,,náhradného" fondu za krajné riešenie v prípade, že by Maďarsko a Poľsko v najbližších dňoch či týždňoch nezmenili názor. Obe krajiny, s ktorými úniové inštitúcie už niekoľko rokov vedú konanie kvôli obavám z obmedzovania nezávislosti súdnictva či médií, odmietajú podmienenosť, na ktorej sa lídri EÚ vo všeobecnosti zhodli už na júlovom summite. Spojenie peňazí a právneho štátu nemá podľa nacionálno-konzervatívnych vlád v Budapešti a Varšave oporu v úniových zmluvách a oba štáty stále dávajú najavo ochotu blokovať schválenie fondu a s ním spojeného sedemročného rozpočtu, z ktorého sú čistými príjemcami. Šéf kabinetu maďarského premiéra Viktora Orbána dnes zopakoval dlhodobé stanovisko, že vláda čaká na kompromisné návrhy, podmienenosť však nepodporí.
Dráma o fond obnovy s právnym štátom v pozadí. Odvracia sa Slovensko od spolupútnikov z V4?
Na druhej strane však rastie tlak krajín, ktoré sa spoliehajú na úniové peniaze pre pomoc obyvateľom či firmám zasiahnutým koronvírusovou krízou. Aby mohol byť do konca roka schválený rozpočet na budúci rok podľa úniových pravidiel, museli by k jednomyseľnej dohode na sedemročnom rozpočte štáty dospieť do pondelka. Ak sa tak nestane, začne EÚ v januári fungovať podľa rozpočtového provizória a na výdavky bude každý mesiac k dispozícii dvanástina tohtoročného rozpočtu. Zatiaľ čo napríklad poľnohospodárske dotácie či humanitárnu pomoc to neohrozí, na nové projekty zo štrukturálnych fondov, z ktorých vôbec najviac čerpá Poľsko, peniaze nebudú.
,,Španielsko chce, aby sa Poľsko a Maďarsko správali v súvislosti so záchranným fondom zodpovedne," vyzvala dnes oba štáty španielska ministerka zahraničia Arancha Gonzalesová. Rovnako ako Nemecko, Francúzsko či Holandsko dáva aj jej krajina jasne najavo, že v dohodnutej podmienke neustúpi. ,,Ak by sa pat podarilo prelomiť na napäto očakávanom summite budúci štvrtok a piatok, stále podľa niektorých diplomatov existuje šanca odvrátiť rozpočtové provizórium. Keď sa im to nepodarí, prinajmenšom v januári sa budú musieť úniové krajiny uspokojiť s obmedzeným rozpočtom.
