Nový plán týkajúci sa koordinácie zvýšených vojenských výdavkov v rámci členov EÚ nie je iba o posilnení obrany Európy, ale aj o posilnení obranných priemyslov, píše Jacopo Barigazzi, redaktor portálu Politico.
Vlády naprieč Európou v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine navyšujú svoje obranné rozpočty a podľa Barigazziho sa začali preteky o určenie toho, kto bude mať prospech z miliárd extra eur, ktoré sú zrazu k dispozícii.
V mnohých prípadoch to podľa neho skončí pri jednoduchej otázke: nakupovať americky či európsky?
Zníženie závislosti
Zatiaľ čo politici trvajú na tom, že EÚ je otvorená globálnej konkurencii, tak v stredu takisto objasnili, že balík návrhov Európskej komisie v oblasti investovania do obrany má za cieľ nakloniť rovnováhu smerom k domácim priemyslom.
Keď šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell predstavoval v Bruseli tento plán, tak poznamenal, že Európa nakupuje približne 60 percent svojich vojenských kapacít mimo blok. „Je to príliš veľa. Musíme znížiť našu závislosť od vonkajšieho sveta,“ vyhlásil Borrell.
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa vyjadril, že vskutku musíme zaistiť, že tieto investície financované európskymi daňovníkmi by mali byť v prospech európskeho priemyslu všade tam, kde je to možné.
Jedným z cieľov plánu je, aby európske vlády spolupracovali na spoločnom obstarávaní tým, že im k tomu poskytne finančné stimuly. Borrell a Komisia sa vyjadrili v spoločnom oznámení ostatným orgánom EÚ, že ich cieľom je, aby krajiny investovali „spoločne“, „lepšie“ a „európsky“.
Roztrieštený trh
Barigazzi si myslí, že plán môže čeliť svojmu najťažšiemu testu na úrovni členov EÚ, keďže niektorí z nich boli v minulosti v súvislosti s podobnými návrhmi obozretní, pričom verili, že tieto plány boli navrhnuté tak, aby posilnili obranný priemysel Francúzska, ktorý je najväčší v rámci bloku.
Aj keď zmluvy EÚ zakazujú, aby blok používal svoj rozpočet na vojenské činnosti, činitelia trvajú na tom, že návrh je v súlade so zákonom, keďže sa zameriava na otázky, akými sú obstarávanie a priemyselný rozvoj.
Politici, ktorí sa dlhodobo snažili pretlačiť koordinovanejší prístup k obstarávaniu v oblasti európskej obrany, argumentujú, že súčasný kontinentálny trh je príliš roztrieštený. Obávajú sa, že uponáhľanie toho, aby sa na obranu minulo viac, by mohlo viesť k ešte väčšiemu roztriešteniu.
Jednou z myšlienok balíka je, že Borrell a Komisia vytvoria pracovnú skupinu pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá má pracovať s členskými štátmi a sústrediť sa na koordináciu s cieľom vyhnúť sa pretekaniu sa v oblasti zabezpečovania objednávok, čo by mohlo mať za následok rastúce ceny.
Doplnenie zásob zbraní
Vyzerá to tak, že z národných rozpočtov bude tiecť veľa peňazí, konštatuje Barigazzi. Vojna na Ukrajine podnietila mnoho vlád EÚ k tomu, aby oznámili nárast vojenských výdavkov, pričom podľa Komisie sa v priebehu nasledujúcich rokoch navýšia o ďalších 200 miliárd eur.
Mnoho vlád EÚ – najmä vo východnej Európe – dodalo svoje zásoby zbraní zo sovietskej éry Ukrajine, čo znamená, že sú teraz na trhu pre doplnenie svojich arzenálov modernými zbraňami a vybavením.
Veľkou otázkou podľa Barigazziho je, kto má prospech z nadchádzajúcej nákupnej horúčky – a koľko z nej putuje z Európy do obrovského obranného rezortu USA, keďže mnoho vlád vníma nakupovanie v Amerike ako spôsob nákupu dodatočnej vojenskej ochrany od Washingtonu.
Nemenovaný vysokopostavený činiteľ EÚ sa vyjadril, že EÚ z účasti nevylučuje tretie strany a že pre takúto účasť existujú pravidlá. Varoval však, že Európa by nemala byt nadmieru závislá od externých dodávateľov.