Európska únia plánuje ofenzívu s cieľom čeliť ruským naratívom o tom, že západné sankcie voči Moskve sú zodpovedné za prerušenie celosvetových dodávok obilia a hnojív, píše portál Euractiv.
Afrika a Blízky východ sú vystavené riziku, že budú vážne zasiahnuté neschopnosťou Ukrajiny vyviezť svoju obrovskú úrodu obilia z Čierneho mora. Za narušenie globálnych dodávateľských reťazcov je podľa ruského prezidenta Vladimira Putina zodpovedný Západ.
„Naše sankcie neovplyvňujú vývoz potravín a hnojív z Ruska,“ zdôraznil vysokopostavený predstaviteľ EÚ s odkazom na problémy, ktoré nastolil 31. mája Macky Sall, prezident Senegalu a predseda Africkej únie, vo svojom prejave k lídrom EÚ na ich summite.
Nepodliehajte propagande
Podľa Euractivu lídri EÚ apelovali na africké krajiny, aby nepodľahli propagandistickej kampani vedenej Ruskom, ktorá zobrazuje súčasnú globálnu potravinovú neistotu ako dôsledok západných sankcií voči Moskve.
EÚ a Africká únia sa dohodli na jednotnom posolstve o potravinovej bezpečnosti, v rámci ktorého padla vina za prerušenie dodávok potravín priamo na plecia ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Je to úplná dezinformácia zo strany Ruska. Jediný dôvod, prečo teraz zápasíme s potravinovou krízou, je táto brutálna, neopodstatnená vojna proti Ukrajine," vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
„Chcem sa vyjadriť veľmi jasne: nezaviedli sme žiadne sankcie na potraviny a poľnohospodárske produkty, žiadne sankcie,“ dodala s tým, že vývoz ruských hnojív do krajín mimo EÚ nie je ovplyvnený sankciami Bruselu.
Macky Sall však upozorňoval aj na problém platieb za dodávky potravín, a to v dôsledku vylúčenia niektorých ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT.
Rusko stavia na kríze
Euractiv konštatoval, že Rusko stavia na potravinovej kríze, ktorú vytvorilo s cieľom posilniť svoje vzťahy s krajinami v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Moskva okrem iného vyjadruje odkaz rozvojovým krajinám, ktoré potrebujú obilie, že „na priateľov Ruska nezabúda“.
Odborníci sa domnievajú, že kľúčovým dôvodom, prečo niektoré proruské dezinformačné naratívy o vojne na Ukrajine našli odozvu, najmä v juhovýchodnej Ázii, je to, že úspešne prenikli do už existujúcich protiamerických a protizápadných nálad.
Predstavitelia EÚ síce vyzvali na proaktívnejší prístup k dezinformáciám a propagande, no EÚ mala doteraz príliš málo zdrojov na to, aby sa touto záležitosťou zaoberala.
Najmä od ruskej invázie na Ukrajinu sa objavila kritika, že East StratCom Task Force, súčasť diplomatickej služby EÚ, bola podfinancovaná a nedostatočne podporovaná a mala by byť v budúcnosti ambicióznejšia.
Chce to viac bojovnosti
„Nebojujeme dostatočne. Nie sme bojovní na poli myšlienok," konštatoval pre Euractiv jeden z diplomatov EÚ.
„Musíte prezentovať svoje pravdy, musíte mať plán a musíte prejsť do protiútoku, pretože Rusi, ktorí sa veľmi dobre vyrovnajú Číňanom, to robia veľmi dobre organizovaným spôsobom, ako skutočný boj," dodal.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell sa chystá v najbližších desiatich dňoch odcestovať na Blízky východ a do juhovýchodnej Ázie, pričom táto téma sa pravdepodobne objaví v jeho programe, keď sa stretne so svojimi náprotivkami.
Okrem toho sa očakáva, že ministri zahraničných vecí EÚ v júni preskúmajú širší geopolitický vplyv vojny a budú diskutovať o posilnenom súbore nástrojov na boj proti zahraničnému zasahovaniu a manipulácii s informáciami.
Návrh, podporený novým Strategickým kompasom EÚ, má zahŕňať množstvo opatrení - od posilnenia delegácií EÚ na celom svete, kapacít v East StratCom Task Force až po zlepšenie kapacít na odhaľovanie, zhromažďovanie a analýzu škodlivých dezinformácií. Podľa návrhu by mohli členské štáty preskúmať aj možnosti osobitného sankčnému režimu v rámci boja proti dezinformáciám, dodal Euractiv.
Ďalšie dôležité správy
