Európska únia uvalila sankcie na iránsku mravnostnú políciu, na ministra informácií i na kybernetickú divíziu revolučných gárd, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ide o reakciu EÚ na prípad mladej Kurdky Mahsy Amíníovej a protesty v Iráne, ktoré v polovici septembra vyvolala jej smrť a ktoré tamojšie bezpečnostné zložky potláčajú silou. Irán už vopred avizoval „okamžitú“ reakciu na tieto sankcie.

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn sa podľa AFP vyjadril skepticky k možnosti, že sankcie Iránu „ublížia“. Povedal však tiež: „Tento režim možno fungoval počas posledných 40 rokov, ale teraz nefunguje. A preto musí Európska únia urobiť tento prvý krok.“

Čierna listina Európskej únie

Podľa zoznamu, ktorý bol v pondelok uverejnený v oficiálnom vestníku EÚ, sa na „čiernej listine“ ocitlo 11 jednotlivcov a príslušníkov štyroch organizácií.

Medzi sankcionovanými sú velitelia tzv. mravnostnej polície, polovojenských jednotiek Basídž patriacich pod revolučné gardy a uniformovanej zložky národnej polície.

V dôvodovej správe k sankčnému zoznamu EÚ sa uvádza, že za M. Amíníovej smrť je zodpovedná mravnostná polícia, jej veliteľ pre Teherán i jej prezident na celoštátnej úrovni.

„Podľa spoľahlivých správ a svedkov bola (M. Amíníová) vo väzbe brutálne bitá a zle s ňou zaobchádzali, čo viedlo k jej hospitalizácii a k jej smrti 16. septembra 2022,“ uvádza sa vo vyhlásení EÚ.

Výpadky internetu v čase vypuknutia protestov

Sankcionovaný minister pre informačné a komunikačné technológie Ísa Zarepúr nesie podľa EÚ zodpovednosť za výpadky internetu, ktoré boli v Iráne zavedené v čase vypuknutia protestov a ktoré obmedzili prístup Iráncov k informáciám a slobode vyjadrovania.

Jednotky Basídž boli zaradené na zoznam za „mimoriadne tvrdé“ zásahy proti demonštrantom, ktoré „viedli k smrti viacerých ľudí“. V zozname EÚ sa uvádza, že sú „priamo zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne“.

Súčasťou sankcií je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie aktív.

Kuleba vyzval EÚ, aby uvalila na Irán ďalšie sankcie

Ďalšie sankcie voči Iránu žiadal v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Stalo sa tak v súvislosti s útokmi dronov na Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, ktoré si vyžiadali obete na životoch a veľké materiálne škody. Ukrajina tvrdí, že Rusko pri nich využilo samovražedné drony dodané Iránom.

Teherán tieto obvinenia odmieta. Napríklad, iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v sobotu uviedol, že Irán „neposkytol ani neposkytne nijakú zbraň určenú na použitie vo vojne na Ukrajine“.

Ďalšie dôležité správy

KK29 New York - Na snímke ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba hovorí na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN na ministerskej úrovni o Ukrajine v rámci rozpravy na Valnom zhromaždení OSN 22. septembra 2022 v New Yorku. FOTO TASR/AP
Ukraine Foreign Minister Dmytro Kuleba address journalists during a level Security Council meeting on the situation in Ukraine, Thursday, Sept. 22, 2022 at United Nations headquarters. (AP Photo/Craig Ruttle)
Neprehliadnite

Kyjev vyzval EÚ, aby uvalila na Irán ďalšie sankcie, tentoraz za dodávky dronov Rusku