Členské krajiny Európskej únie by si mali podľa Európskej komisie prerozdeliť až 40-tisíc utečencov, aby pomohli Taliansku a Grécku zvládať nápor utečencov z Afriky a Blízkeho východu. Ide o nový plán pod názvom systém premiestňovania.
Na Slovensko by malo byť premiestnených z tohto počtu v priebehu najbližších dvoch rokov 785 utečencov (z Talianska 471 a z Grécka 314).
Okrem toho Komisia navrhla ešte začiatkom roka dobrovoľný systém presídlenia, kde by Slovensko malo prijať 319 migrantov - v tomto prípade ide o odporúčanie, je teda nezáväzné. Samozrejme, nič nebráni členským štátom v tom, aby dobrovoľný systém presídlenia prijali ako záväzný dokument.
Spravodlivé zapojenie všetkých štátov do imigračnej krízy podľa Európskej komisie zabezpečuje vopred vymyslený kľúč, ktorý započítava do vzorca HDP jednotlivých krajín, počet obyvateľov, nezamestnanosť a počet skôr vydaných azylov.
Utečenci zo Sýrie a Eritrey
Podľa návrhu komisie by nemalo ísť v prípade systému premiestňovania len o ekonomických imigrantov, ktorí prichádzajú do Európy hľadať prácu, ale len o utečencov, ktorí nutne potrebujú medzinárodnú ochranu. Pôjde o utečencov, ktorí sa dostali na pôdu Talianska a Grécka a ich pravdepodobnosť získania azylu v EÚ je vyššia ako 75 percent.
Pôjde hlavne o utečencov zo Sýrie a Eritrey, ktorí prišli do Talianska a Grécka po 15. apríli tohto roku. Počet 40-tisíc tvorí približne 40 percent žiadostí o azyl z minulého roka, ktorými utečenci z týchto dvoch krajín žiadali o pomoc.
„Dnes, dva týždne po prijatí nášho programu, predkladáme konkrétne návrhy na jeho realizáciu s jedným hlavným cieľom: rýchlo zachrániť životy a poskytnúť ochranu v EÚ osobám, ktoré ju potrebujú," povedala eurokomisárka pre zahraničnú politiku EÚ Federica Mogherini.
Presun 40-tisíc utečencov nebude zadarmo. Každá krajina by mala dostať na jedného utečenca šesťtisíc eur, v našom prípade by šlo o sumu približne 4,71 milióna eur z európskeho Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Na tento program Európska únia vyčlenila 240 miliónov eur. Odmietnuť tieto kvóty Slovensko nebude môcť.
„Návrh EK pôjde do štandardného legislatívneho procesu. Európskemu parlamentu stačí konzultovať, Rada EÚ, čiže vlády členských štátov to budú prijímať, pričom na prijatie stačí kvalifikovaná väčšina. Ak sa kvóty príjmu, budú záväzné,“ vraví pre TREND.sk Ingrid Ludvíková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Nebudú sa môcť presťahovať kamkoľvek
Utečenci, ktorí budú takto premiestnení do členských krajín, sa budú môcť pohybovať po celej EÚ v rámci schengenského priestoru, rovnako ako všetci obyvatelia únie. Aby nedošlo k svojvoľnému presídľovaniu mimo napríklad Slovenska, Európska komisia navrhla, aby sa migranti nemohli presťahovať do iného štátu, než do ktorého boli premiestnení. Na území iného štátu sa budú môcť zdržiavať maximálne tri mesiace. Ak sa zistí, že je utečenec v niektorej krajine nelegálne, bude vrátený späť do štátu, kde bol pôvodne presídlený.
K lepšej identifikácii utečencov by malo slúžiť posilnenie registračného procesu. Po príchode do Európy sa bude ešte prísnejšie dohliadať na to, aby boli všetkým imigrantom odobraté odtlačky prstov.
Eurokomisár pre migráciu a vnútorné záležitosti Dimitris Avramopulos uviedol, že EÚ plánuje nasadenie takzvaných Hot Spot tímov, ktoré budú snímať odtlačky prstov a triediť tých, ktorí potrebujú akútnu ochranu a nelegálnych migrantov, ktorí budú vrátení do svojich vlastí. V tom budú Taliansku a Grécku pomáhať európske agentúry ako pohraničná polícia Frontex.
Komisia vybrala Taliansko a Grécko cielene, pretože práve na ich brehy vkročí najviac ilegálnych migrantov. Štatistiky hovoria, že len minulý rok sa dostalo do Talianska o 244 percent viac utečencov ako v roku 2013, pritom ich počet tvorí približne 60 percent z celkového počtu nelegálnych hraničných priechodov v EÚ. V prípade Grécka bol zaznamenaný medziročný nárast o 153 percent a každý piaty nelegálny migrant prekročil práve grécke hranice.
Plán, ktorý počíta aj s ďalšími 20-tisíc utečencami
„Treba rozlišovať medzi dočasnou schémou relokácie, to je tých 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka presídlených v rámci EÚ, a dobrovoľnou kvótou na 20-tisíc migrantov v rámci schémy presídľovania tých, ktorí ešte len prídu z mimo EU," vraví I. Ludvíková.
Kvóta na 20-tisíc migrantov je druhou súčasťou plánu pre pomoc utečencom, ktorá bola predstavená už začiatkom mája. Ide o takzvanú dobrovoľnú schému presídľovania ľudí žijúcich v utečeneckých táboroch predovšetkým v Turecku, Jordánsku a ďalších krajinách Blízkeho východu a Afriky. Tých by mali členské krajiny prijať v rokoch 2015 a 2016 až 20-tisíc, z toho Slovensko 319 utečencov.
„Európska rada sa dohodla, že akékoľvek rozhodnutie členských štátov únie týkajúce sa migrantov musí byť postavené na dobrovoľnosti, a preto principiálne odmietam politiku kvót," reagoval pred pár týždňami premiér Robert Fico. Tento „dobrovoľný“ program presídľovania je však pre EÚ prioritou, a preto bude Slovensko, Česko, Británia a Maďarsko, ktoré ho odmietajú, pod veľkým tlakom Únie.
Oba plány budú podľa D. Avramopulosa prepojené. „Ak budú štáty prijímať väčší počet migrantov z tretích krajín, nebudú potom musieť prijímať migrantov z Talianska a Grécka,“ uviedol. Na najbližšie dva roky na túto časť programu EÚ vyčlenila 50 miliónov eur
Ďalšie plány navyše
Akčný plán EÚ proti pašovaniu migrantov: Plán na roky 2015-2020 stanovuje konkrétne opatrenia na prevenciu a potláčanie pašovania migrantov. Opatrenia zahŕňajú vytvorenie zoznamu podozrivých plavidiel, špecializované platformy pre posilnenie spolupráce a výmenu informácií s finančnými inštitúciami a spoluprácu s poskytovateľmi internetových služieb a so sociálnymi médiami s cieľom rýchlo odhaľovať a odstraňovať obsah, ktorý využívajú pašeráci na propagáciu svojej činnosti.
Pokyny na snímanie odtlačkov: Aby mohol spoločný azylový systém EÚ účinne fungovať, musia byť migrantom pri príchode systematicky snímané odtlačky prstov. Útvary Komisie uverejnili pre členské štáty usmernenia, ktoré stanovujú osvedčené postupy pre snímanie odtlačkov prstov novo došlých žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Tímy "hotspot" Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), agentúra Frontex a Europol budú pracovať v teréne a rýchlo identifikovať, registrovať, snímať odtlačky prstov a posudzovať, kto potrebuje ochranu.
Verejná konzultácia o budúcnosti smernice o modrej karte: Komisia plánuje zlepšiť súčasný systém modrých kariet EÚ, ktorého cieľom je uľahčiť vysoko kvalifikovaným ľuďom príchod a prácu v EÚ, ale v súčasnosti sa len veľmi málo využíva. V rámci verejnej konzultácie sú zainteresované strany (migranti, zamestnávatelia, vládne organizácie, odborové zväzy, mimovládne organizácie, sprostredkovatelia práce a pod.) vyzvané, aby sa podelili o svoje názory na modrú kartu EÚ a na to, ako môže byť zdokonalená.
Komisia tiež berie na vedomie nový operačný plán pre operáciu Triton: Nový operačný plán pre posilnenú spoločnú operáciu Triton stanovuje nové počty prostriedkov: 10 námorných, 33 pozemných a 8 leteckých prostriedkov a 121 ľudských zdrojov. Operačný plán tiež rozširuje geografickú oblasť operácie Triton na juh od hraníc maltskej pátracej a záchrannej zóny tak, aby pokrývala operačnú oblasť bývalej talianskej operácie Mare Nostrum.