Do platnosti v piatok vstúpili sankcie, ktoré voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a ďalším 14 osobám zaviedla Európska únia z dôvodu pretrvávajúceho potlačovania demokratického hnutia v Bielorusku. Predmetné sankcie vstúpili do platnosti zverejnením v Úradnom vestníku EÚ, informovala agentúra DPA.
EÚ v stredu spustila právnu procedúru umožňujúcu uvalenie sankcií na Lukašenka, jeho syna Viktora, šéfa tajnej služby a ďalších 13 osôb zodpovedných za povolebné násilné zákroky voči demonštrantom. Súhlas na zaradenie Lukašenka a ďalších 14 osôb na sankčný zoznam dali veľvyslanci 27 členských štátov EÚ (COREPER).
Lukašenko sa stretol s uväznenými predstaviteľmi opozície
Lukašenko je podľa diplomatov EÚ zodpovedný za násilné represie zo strany štátneho aparátu, ku ktorým došlo pred augustovými prezidentskými voľbami a najmä po nich.
Členské krajiny EÚ sa už predtým dohodli na sankčnom zozname obsahujúcom mená 40 osôb blízkych Lukašenkovej vláde, ktoré mali byť zodpovedné za zmanipulovanie prezidentských volieb, neprimerané potláčanie pokojných demonštrácií a porušovanie ľudských práv. Tieto osoby majú zákaz vstupu do EÚ a zablokovaný majetok.
Lukašenko: Bielorusko a Rusko sú pripravené spolu reagovať na vonkajšie hrozby
EÚ sa však z prvého kola reštriktívnych opatrení rozhodla Lukašenka vynechať v nádeji, že ho presvedčí, aby začal dialóg s opozíciou a ukončí zásahy voči demonštrantom. K tomu však nedošlo a ministri zahraničných vecí tak na svojom októbrovom zasadnutí v Luxemburgu (12.10.) rozhodli, že na zoznam sankcií zaradia aj Lukašenka. Na rozšírenom zozname sa ocitol aj jeho syn Viktor, ktorý je poradcom pre národnú bezpečnosť.
EÚ odmietla uznať výsledky bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta a Alexandra Lukašenka nepovažuje za legitímneho prezidenta Bieloruska.
