Regulačné úrady EÚ minulý rok zaskočilo odhalenie jedného z najväčších škandálov prania špinavých peňazí v Únii. Podozrivé platby vo výške približne 200 miliárd eur sa uskutočnili v malej estónskej pobočke Danske Bank v rokoch 2007 až 2015.

Keď v septembri 2018 vypukol v Dánsku tento škandál, po iných, menších prípadoch, EÚ práve schválila piatu revíziu svojich pravidiel proti praniu špinavých peňazí. Škandál však rýchlo ukázal, že prepracovanie pravidiel je nedostatočné.

Teraz čelí Európska komisia výzvam, aby urýchlene vyhodnotila všetky reštrikcie vyplývajúce z existujúcich právnych predpisov a predložila návrhy na odstránenie nedostatkov.

Text pripravilo fínske predsedníctvo EÚ po tom, ako ministri financií bloku prediskutovali túto záležitosť na stretnutí začiatkom októbra.

Na programe v decembri

V návrhu sa uvádza, že Komisia by mala zvážiť prevod právomocí v oblasti dohľadu nad praním špinavých peňazí na agentúru EÚ a navrhuje mechanizmus na koordináciu vnútroštátnych vyšetrovateľov.

Napriek tomu, že zločinecké organizácie často prepierajú príjmy z nezákonnej činnosti v zahraničí, boj proti finančnej trestnej činnosti riešia väčšinou vnútroštátne orgány, ktoré nie vždy plne spolupracujú.

Podľa Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho parlamentu by to mohol vyriešiť úrad pre dohľad s právomocami v celej EÚ.

Očakáva sa, že fínsky text bude prijatý na zasadnutí Rady ministrov financií EÚ v decembri, ale môže v ňom ešte dôjsť k zmenám. „Pred prijatím bude potrebné o tom ešte veľa diskutovať,“ uviedol jeden z predstaviteľov EÚ.

Mnohé vlády sa dlhodobo stavajú proti zmenám v dohľade nad finančnou kriminalitou, pretože sa obávajú, že budú nútené zdieľať citlivé informácie. Na druhej strane, stúpenci sprísnenia pravidiel to vnímajú pozitívne. „Rada prvýkrát podporuje žiadosti Európskeho parlamentu o zavedenie skutočne európskeho prístupu k boju proti finančnej trestnej činnosti,“ uviedol europoslanec Sven Giegold.

Návrh dokumentu tiež vyzýva na tesnejšie zosúladenie existujúcich a budúcich pravidiel s cieľom zredukovať voliteľné právomoci štátov pri ich uplatňovaní.

Vlády majú totiž v súčasnosti možnosť nezávisle stanoviť pokuty pre páchateľov, v niektorých prípadoch na veľmi nízkych úrovniach, a zachovávať ich v tajnosti napriek smerniciam, ktoré odporúčajú opak.