Veľká väčšina krajín bola už pred konaním pripravená prihlásiť sa k princípu, podľa ktorého do polovice storočia všetky emisie oxidu uhličitého v EÚ vyváži napríklad výsadba stromov.
Česko, Poľsko a Maďarsko však prišli s požiadavkami zohľadňujúcimi ich špecifickú situáciu. Poľsko požadovalo predovšetkým to, aby uznesenie prisľúbilo dostatok finančnej pomoci pre prechod k čistej energii pri regiónoch závislých na fosílnych zdrojoch.
„Vieme, že je potrebné vziať do úvahy rôzne podmienky jednotlivých krajín a rozdielne štartovacie pozície,“ vyhlásil Ch. Michel po rokovaní trvajúcom viac ako šesť hodín.
Varšava si nakoniec vyjednala výnimku, ktorá jej umožní pripojiť sa k záväzku neskôr. Ďalšie rokovania s Poľskom bude podľa Ch. Michela v júni budúceho roka.
Naproti tomu českej požiadavke na priamu zmienku o jadrovej energii ostatné členské krajiny vyšli v ústrety a Praha sa ku klimatickej neutralite prihlásila.
Agentúra APA napísala, že podľa luxemburského premiéra Xaviera Bettela, ktorý sa spoločne s Rakúskom bránil hodnotiť jadro ako ekologickú energiu, nevznikne priama väzba medzi európskymi peniazmi a atómovou energiou.
