EÚ prijala nový program boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu

Európska komisia (EK) predstavila v stredu nový program boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu. Cieľom programu je podporiť členské štáty pri lepšom predchádzaní, ochrane a reakcii na teroristické hrozby, čomu má napomôcť aj posilnený mandát Europolu. Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová v tejto súvislosti spresnila, že nová protiteroristická agenda posilní schopnosť predvídať nové hrozby, pomôže miestnym komunitám predchádzať radikalizácii a mestám poskytne prostriedky na ochranu otvoreného verejného priestoru. Zaisťuje aj možnosť rýchlejšej a efektívnejšej reakcie na teroristické útoky či pokusy o útok.

Program boja proti terorizmu sa zameriava na nasledovné oblasti: identifikáciu slabých miest a budovanie kapacít na predvídanie hrozieb; predchádzanie možným útokom venovaním zvýšenej pozornosti radikalizácii; posilnenie bezpečnosti lepším projektovaním verejných miest a znižovaním ich zraniteľnosti; a na zintenzívnenie operačnej podpory trestného stíhania a práv obetí.

EK vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ na prijatie pravidiel týkajúcich sa odstraňovania teroristického obsahu na internete. Predchádzaniu radikalizácii má podľa programu EK pomôcť väčšia miera začlenenia do spoločnosti a poskytovanie príležitostí mladým ľuďom prostredníctvom vzdelávania, kultúry a športu. Program sa zameriava aj na posilnenie preventívnych opatrení vo väzniciach, pričom osobitnú pozornosť venuje rehabilitácii a reintegrácii radikálnych väzňov, a to aj po ich prepustení na slobodu.

Z hľadiska lepšej ochrany verejných priestranstiev či pietnych miest navrhuje EK zintenzívniť úsilie na zabezpečenie ich fyzickej ochrany, rovnako ako aj opatrenia na zvýšenie odolnosti kľúčovej infraštruktúry, ako sú dopravné uzly, elektrárne či nemocnice. Eurokomisia taktiež preskúma právne možnosti nasadenia bezpečnostných zložiek v lietadlách počas letov.

Do nového rámca opatrení spadá aj povinnosť preverenia v príslušných databázach pre všetky osoby prichádzajúce na územie EÚ. Týkať sa to má občanov Únie aj tretích krajín. Komisia navrhla aj systém, aby osoba, ktorej bola z bezpečnostných dôvodov odopretá strelná zbraň, nemohla o ňu požiadať v inom členskom štáte EÚ. Pri otázke strelných zbraní chce EÚ užšie spolupracovať aj s partnermi zo západného Balkánu a uzavrieť dohody o výmene osobných údajov medzi Europolom a krajinami južného susedstva. Nadviazať chce v tejto súvislosti aj operačnú spoluprácu s oblasťami Sahelu, Afrického rohu, ale aj ďalšími africkými krajinami a kľúčovými regiónmi v Ázii.

Pri citlivej otázke šifrovania správ, ktoré často využívajú teroristi, bude EK spolupracovať s členskými štátmi na identifikácii právnych, prevádzkových a technických riešení zákonného prístupu k dátam, ktorý má na jednej strane zachovať účinnosť šifrovania pri ochrane súkromia a bezpečnosti komunikácií a zároveň zabezpečiť účinnú reakciu na trestnú činnosť a terorizmus.

Komisia zároveň navrhla posilnenie mandátu Europolu. Revidovaný mandát pomôže policajnej agentúre účinne spolupracovať so súkromnými stranami a má umožniť poskytovanie príslušných dôkazov členským štátom EÚ. Europol bude pôsobiť ako kontaktné miesto v prípade nejasností, ktorý členský štát má jurisdikciu nad konkrétnym prípadom. Vďaka posilnenému mandátu bude môcť Europol spracúvať veľké množstvá údajov, zlepšiť spoluprácu s Európskou prokuratúrou, ako aj s partnerskými krajinami mimo EÚ. Zároveň sa posilní rámec ochrany údajov a parlamentný dohľad nad Europolom.