EÚ potrebuje silnejší a odolnejší schengenský priestor. To je podľa utorňajšej správy Európskej komisie (EK) odkaz prvého schengenského fóra, ktoré sa pod jej záštitou uskutočnilo v pondelok formou videokonferencie za prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu a ministrov vnútorných vecí členských krajín EÚ.
Cieľom videokonferencie bolo podporiť spoluprácu a politický dialóg a obnoviť dôveru v schengenský priestor potom, ako viaceré členské krajiny zavádzali kontroly na svojich vnútorných hraniciach kvôli migrácii alebo ich dočasne uzatvárali počas koronakrízy.
Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová v tejto súvislosti pripomenula, že pandémia koronavírusu jasne ukázala, ako Európania veľmi potrebujú Schengen. „Voľný pohyb v rámci EÚ je každodennou nevyhnutnosťou pre milióny Európanov chodiacich za prácou alebo vzdelaním. Je rozhodujúci pre spoločnosti prepravujúce tovar po Európe. Schengen môže byť našim záchranným lanom, pokiaľ ide o hospodárske oživenie Európy po koronakríze," odkázala eurokomisárka.
EP tvrdí, že obmedzenia pohybu v Schengene musia byť iba dočasné
Diskusie účastníkov prvého schengenského fóra sa zamerali okrem iného na zlepšenie mechanizmu na hodnotenie implementácie schengenských pravidiel, lepšie riadenie vonkajších hraníc EÚ či posilňovanie policajnej spolupráce a výmeny informácií. Pondelňajšie diskusie sú podľa EK prvým krokom v politickej diskusii o vybudovaní silnejšieho schengenského priestoru založeného na vzájomnej dôvere a budú podkladom pre Schengenskú stratégiu, ktorú chce EK predložiť v polovici roka 2021.
Schengenský priestor zahŕňa 26 európskych štátov s viac ako 400 miliónmi občanov. Na vstup do Schengenu čakajú Bulharsko a Rumunsko, pripravenosť stať sa členom tohto priestoru hlási aj Chovátsko.
