Program EÚ na obnovu NextGen v hodnote 800 miliárd eur brzdí byrokracia. Doteraz z neho vyplatili necelú tretinu finančných zdrojov, pripomína Financial Times. Vedúci lobistickej skupiny Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov Jean-Francois van Boxmeer uviedol, že fond je „veľmi, veľmi ťažko“ dostupný.
Navrhuje, aby EÚ zmenila prístup k veľkým infraštruktúrnym projektom. Fond na obnovu, schválený ako ekonomická reakcia na pandémiu kovidu sa nachádza v polovici plánovaného časového obdobia 2021 až 2026. K decembru však EÚ vyplatila len asi 30 percent dostupných grantov a pôžičiek. „Je tu veľa prekážok a kritérií, ktoré treba splniť,“ povedal J. van Boxmeer, ktorý je zároveň predsedom skupiny Vodafone. „Ľudia sa strácajú v zložitosti ponuky. Úmysel je dobrý, ale ľudia sú stratení.“ Do lobistickej skupiny, ktorú vedie, patria generálni riaditelia a predsedovia približne 60 najväčších európskych priemyselných a technologických spoločností.
Vyplácanie peňazí z fondu obnovy závisí od toho, či národné vlády plnia ciele stanovené Európskou komisiou, čo si často vyžaduje aj schválenie legislatívy. Podľa údajov EÚ bolo splnených len 18 percent z týchto takzvaných „míľnikov“. Niektoré krajiny, najmä Poľsko a Maďarsko, sa nedotkli väčšiny prostriedkov z dôvodu obáv z porušovania zásad právneho štátu. Iní, ako napríklad Taliansko – najväčší príjemca finančných prostriedkov na obnovu – požiadali o viac času.
Komisia však uvádza, že rozhodnutie o tom, ako čerpať zdroje, zostáva na členských štátoch EÚ, ktoré boli pri implementácii fondu „vo všeobecnosti na dobrej ceste“. Fond sa považuje za prelomový úspech predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej a jej najvýznamnejší príspevok k hospodárskemu rozvoju eurobloku.
Spoločnosť Boston Consulting Group odhaduje, že investície do infraštruktúry potrebnej na prechodu k zeleným energiám do roku 2030 dosiahnu 800 miliárd eur a do roku 2050 vzrastú na 2,5 bilióna eur.
Ďalšie dôležité správy
