Európska únia v noci na piatok oznámila, že môže na Turecko uvaliť sankcie za ,,provokácie a nátlak" v súvislosti so sporom medzi Gréckom a Tureckom o zdroje nerastných surovín a námorné hranice. Informovala o tom na svojej webovej stránke stanica BBC. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová Ankaru požiadala, ,,aby sa zdržala jednostranného konania" vo východnej časti Stredozemného mora.
EÚ chce podľa von der Leyenovej s Tureckom ,,pozitívne a konštruktívne vzťahy", čo by bolo i v záujme Ankary. ,,Bude to však fungovať len vtedy, ak prestanú provokácie a nátlak," povedala. ,,Preto očakávame, že Turecko sa odteraz zdrží jednostranného konania. V prípade, že Ankara bude v tejto činnosti pokračovať, EÚ použije všetky svoje nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii," povedala von der Leyenová. EÚ má podľa jej slov sadu nástrojov, ktoré môže okamžite použiť.
Napätie medzi Gréckom a Tureckom sa prehĺbilo po tom, čo Turecko začalo v auguste prieskum v súvislosti s možnými ložiskami ropy a zemného plynu v okolí Cypru a gréckych ostrovov. Do oblasti Stredozemného mora medzi Cyprom a Krétou vyslali obe krajiny svoje námorné sily.
Erdogan vyhlásil, že Turecko nebude v Stredozemnom mori ustupovať
Lídri členských krajín EÚ sa v noci na piatok dohodli i na zavedení sankcií voči členom režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Predseda Európskej rady Charles Michel povedal, že Lukašenko na súčasnom zozname nie je, informovala agentúra AFP. EÚ však podľa Michelových slov bude vývoj situácie sledovať.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová rozhodnutia v súvislosti s Tureckom a Bieloruskom označila za ,,veľký pokrok", uviedla agentúra DPA. Sankcie proti podporovateľom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sú podľa nej ,,dôležitý signál".
