EÚ dokázala rýchlo reagovať na hrozbu, ktorú pandémia covidu-19 predstavovala pre poľnohospodárske dodávateľské reťazce. Uviedol to vo štvrtok Európsky dvor audítorov (EDA).
Úloha EÚ v čase pandémie
Audítori zdôraznili, že ak v budúcnosti nastane podobná kríza, podpora EÚ bude účinnejšia, keby sa poskytovala cielenejšie potrebným odvetviam a poľnohospodárom.
Správa uvádza, že pandémia zasiahla dodávateľské reťazce agrovýrobkov v celom rozsahu – od poľnohospodárov k spotrebiteľom. Bola narušená preprava výrobkov, najmä cez hranice, supermarkety mali problémy so zásobovaním.
Únia zareagovala zavedením viacerých opatrení vrátane usmernení, ktorých cieľom bolo zabezpečiť účinný potravinový dodávateľský reťazec v EÚ a v ktorých sa sezónni pracovníci označujú ako „kľúčoví“, priamu podporu pre poľnohospodárov a malé stredné podniky, uľahčenie štátnej pomoci a mimoriadnych trhových intervenčných opatrení.
„Európsky agropotravinársky sektor bol koronakrízou ťažko zasiahnutý. Výzvou pre bezpečnosť dodávok potravín je aj vojna na Ukrajine. Dúfame, že naša práca môže prispieť k zlepšeniu koncepcie a zamerania budúcich opatrení reakcie na krízu určených na podporu agropotravinárskeho sektora,“ uviedla Joëlle Elvingerová, členka EDA zodpovedná za tento audit.
Rámec priamej podpory
Audítori vyzdvihli rýchlosť, s akou EÚ reagovala, keď eurokomisia na začiatku pandémie vydala usmernenia týkajúce sa zavádzania zelených jazdných pruhov pre cezhraničný pohyb tovaru a zabezpečila voľný pohyb sezónnych pracovníkov.
Rýchlo bol vytvorený aj rámec priamej podpory v objeme 712 miliónov eur prerozdelením nevyužitých prostriedkov určených na rozvoj vidieka, z ktorých bola poskytovaná podpora vo výške až sedemtisíc eur na poľnohospodára a 50-tisíc eur na malý alebo stredný podnik.
Rozdiely medzi členskými krajinami
Vzhľadom na to, že hlavná fiškálna reakcia na pandémiu prichádzala z národných rozpočtov, EÚ uľahčila opatrenia štátnej pomoci. Rozsah verejnej podpory sa však medzi jednotlivými krajinami EÚ výrazne líšil. To sa týkalo dvoch najväčších producentov rastlín a kvetov: v Holandsku dosiahla štátna pomoc takmer deväť percent hodnoty produkcie, zatiaľ čo v Španielsku bola na úrovni 0,3 percenta. Podľa audítorov tento stav môže viesť k nekalej súťaži.
Priama podpora nebola dostatočne zameraná na tých, ktorí ju najviac potrebovali. Viaceré krajiny (Poľsko, Rumunsko, Grécko, Taliansko a Španielsko) podporovali poľnohospodárov v danom sektore bez ohľadu na to, či im vznikli straty. Niektorí poľnohospodári tak mohli získať podporu, aj keď neboli postihnutí krízou. Iní dostali nadmerné kompenzácie.
Aj vo vinárskom odvetví eurokomisia zaviedla opatrenia na definitívne stiahnutie vína z trhu (krízová destilácia) alebo jeho dočasné stiahnutie (krízové skladovanie), aby sa znížili nadbytočné dodávky. Výrazné rozdiely v poskytovaní podpory však viedli k nerovnakému zaobchádzaniu, čo podľa EDA predstavuje diskrimináciu medzi výrobcami vína.
Audítori kontrolovali vykonávanie opatrení EÚ v piatich členských štátoch (Francúzsko, Grécko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko), na ktoré pripadalo 69 percent súm pridelených v podobe mimoriadnej priamej podpory pre poľnohospodárov a 87 percent súm pridelených na krízovú destiláciu.
Ďalšie dôležité správy
