Bankové regulačné úrady v Európskej únii spustili v utorok záťažový test. Cieľom je preveriť, ako sa banky dokážu vyrovnať s dlhým obdobím vysokej inflácie a úrokových sadzieb, keďže sa očakáva, že Európska centrálna banka ešte zvýši náklady na pôžičky. 

Záťažové testy sa stali bežnými

Najnovší dvojročný záťažový test odráža zmenu makroekonomického prostredia, keďže ruská invázia na Ukrajinu pomohla vytlačiť infláciu v Európe na najvyššiu úroveň za celé desaťročia a ECB rýchlo zvýšila svoje úrokové sadzby, aby ju skrotila.

Predchádzajúci záťažový test v roku 2021 bol nastavený na pozadí dlhodobo nízkej úrokovej sadzby.

Doposiaľ najrozsiahlejší a najtvrdší test predpokladá, že Rusko úplne preruší dodávky plynu do EÚ, čím sa zvýšia ceny energií a inflácia v EÚ stúpne na 9,7 percenta. Miera inflácie v eurozóne dosiahla vlani v októbri vrchol na úrovni 10,6 percenta. Podľa predbežných údajov v januári 2023 klesla inflácia v euroregióne na 8,5 percenta.

Záťažové testy sa stali bežnou súčasťou fungovania bánk. Pôvodne sa nimi zisťovala potreba rekapitalizácie bánk po tom, ako im museli pomáhať daňoví poplatníci počas globálnej finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi, a odnedávna slúžia na kontrolu odolnosti bánk.

Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA) uviedol, že najnovší test teoretických šokov, navrhnutý v spolupráci s Európskou centrálnou bankou, zahŕňa 70 bánk v EÚ, o 20 viac ako v roku 2021, čo predstavuje 75 percent celkových bankových aktív bloku.

Nepriaznivý scenár počíta s hypotetickým vážnym zhoršením geopolitického vývoja sprevádzaným zvýšením cien komodít a opätovným nárastom ochorenia covid-19, uviedol EBA vo vyhlásení.

To povedie k poklesu hrubého domáceho produktu o 6 percent, nárastu nezamestnanosti, poklesu cien nehnuteľností, zníženiu dodávok plynu a pretrvávajúcej vysokej inflácii a vysokým úrokovým sadzbám počas trojročného obdobia do roku 2025.

Nový, podrobnejší prístup

Výsledky jednotlivých bánk bez označenia, či vyhoveli alebo zlyhali, budú zverejnené koncom júla ako informácia o výročnom hodnotení regulačných úradov o ich kapitálových rezervách. Väčšia vzorka bánk umožňuje zaviesť jednoduchší prístup k posúdeniu rizík, uviedol EBA.

Existuje aj nový, podrobnejší prístup k tomu, ako sa otrasy prenášajú do sektorov ekonomiky, ktorým sú banky vystavené, aj keď v ňom nie sú explicitne zahrnuté prepojenia na nebankové subjekty, ako sú investičné fondy, na ktoré sa teraz zameriavajú regulačné úrady, alebo klimatická zmena.

Regulačné úrady EÚ chcú podrobnejšie preskúmať vplyv problémov v dodávateľských reťazcoch po pandémii ochorenia  covid-19 a väčšej zraniteľnosť energeticky náročných sektorov po vojne na Ukrajine na bankový sektor.

Test kontrastuje so skutočnou prognózou ECB, podľa ktorej inflácia v eurozóne klesne na v tomto roku na 6,3 percenta a v budúcom roku na 3,4 percenta. ECB predpovedá tiež zrýchlenie ekonomického rastu z tohtoročných 0,5 percenta na 1,9 percenta v budúcom roku.

Ďalšie dôležité správy

KK37 Berlín - Na snímke nový šéf nemeckej centrálnej banky (Deutsche Bundesbank) Joachim Nagel pózuje počas prevzatia menovacieho dekrétu, ktorý mu odovzdal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier 7. januára 2022 v Berlíne. FOTO TASR/AP
Joachim Nagel, new head of Germany's central bank (Deutsche Bundesbank), attends the handing over the certificate of appointment by German President Frank Walter Steinmeier at Bellevue Palace in Germany, Friday, Jan. 7, 2022. (Britta Pedersen/DPA via AP, Pool)
Neprehliadnite

Nagela by neprekvapilo, keby ECB zvýšila sadzby aj po marci