Členské štáty EÚ by do roku 2025 mali zvýšiť svoje vojenské rozpočty až o 70 miliárd eur. Nakupovanie mimo bloku a nedostatok spolupráce v rámci projektov však podkopávajú snahy o vytvorenie jednotnej sily. Podľa portálu Euractiv to vyplynulo z výročnej správy Európskej obrannej agentúry (EDA).
Spolupráca je aj naďalej skôr výnimkou ako pravidlom, píše sa v ročnom hodnotení obrany, ktoré predstavili v rámci pravidelného stretnutia ministrov obrany EÚ v Bruseli.
Podľa správy iba 18 percent všetkých investícií do obranných programov zahŕňalo spoluprácu medzi krajinami bloku.
Radšej samostatne, než spolu
Mnoho členských štátov bloku dáva prednosť individuálnym nákupom zbraní a vybavenia od dodávateľov mimo EÚ. Oveľa menej ich investuje do európskych projektov obrany, ktoré sa im často zdajú príliš zdĺhavé a zložité.
Tento trend podľa správy ešte viac umocnila ruská vojna na Ukrajine a hrozí, že európska obrana sa bude aj naďalej rozpadať, a závislosť od dodávateľov mimo EÚ zväčšovať.
Nemecko má v pláne kúpiť izraelský systém raketovej obrany, Poľsko si nedávno svoje hlavné bojové tanky objednalo z Južnej Kórey a niekoľko ostatných členských štátov sa bije o salvové raketomety či inú vojenskú techniku americkej výroby.
Správa EDA prišla v čase, keď Európska komisia navrhla nový nástroj, ktorého cieľom je povzbudiť európske vlády, aby pracovali na spoločnom obstarávaní zbraní. Aj ten sa však niektoré krajiny EÚ snažia obísť a nájsť spôsob, ako by mohli tento budúci fond využívať na spoločný nákup od tretích krajín.
Kľúčové nedostatky
Ministri obrany EÚ sa obávajú, že zintenzívnenie spolupráce prispeje k ďalšiemu triešteniu bloku, ak k nej budú štáty pristupovať izolovane.
Z tohto dôvodu výročná správa identifikovala niekoľko kľúčových nedostatkov v spôsobilosti členských krajín EÚ, na odstránení ktorých by mali pracovať spoločne. Ide najmä o diaľkovú leteckú dopravu a lietadlové lode, ako aj tankery, ktoré vojnové lode či systémy protivzdušnej obrany zásobujú palivom.
Ďalšie dôležité správy
