Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku varuje, že západný Balkán sa môže čoskoro ocitnúť v kríze desaťročia. Vyjadril sa tak po minulotýždňovom stretnutí v Paríži, ktorého sa zúčastnili lídri EÚ, Francúzska, Srbska a Kosova.
J. Borrell vyjadril obavy pred bližšie nešpecifikovanou krízou, ktorá by medzi krajinami mohla vypuknúť. Spomenul vyprázdnenie Srbov z kosovských inštitúcií, čím vraj vzniklo vákuum. „V tomto vákuu by sa mohlo stať čokoľvek. Obe strany musia preukázať flexibilitu.“
Napätie vyvrcholilo na severe Kosova, kde členovia srbskej komunity hromadne rezignovali z funkcií na úradoch na protest nového nariadenia, podľa ktorého musia mať všetky autá patriace kosovským občanom kosovskú ŠPZ.
Srbsko nariadenie odmieta z princípu, že Kosovo ako štát neuznáva. „Obe strany — obe strany — musia urgentne ukázať pripravenosť nájsť cestu dopredu a znížiť napätie,“ vyhlásil J. Borrell. Zdôrazňuje, že podobné kroky porušujú záväzky vyplývajúce Dialógu Belehrad-Priština, platformy Únie, ktorá hľadá medzi krajinami kompromisy.
Podľa J. Borrella sa kosovskí Srbi musia vrátiť do úradov a Kosovo musí poľaviť s nátlakom na registráciu áut.
Bezpečnostný analytici varujú pred hromadnou mobilizáciou kosovských Srbov, ktorá sa očakáva 21. novembra, deň kedy má vstúpiť do platnosti sporné nariadenie. Cieľom davov majú byť vyľudnené úrady a cestné komunikácie. J. Borrell povolal hlavných vyjednávačov EÚ z Prištiny a Belehradu do Bruselu, kde majú bezodkladne hľadať riešenia.
Srbský prezident Aleksandar Vučić voči kríze zaujal pesimistický postoj. Srbské obyvateľstvo v Kosove sa domáha zriadenia Združenia srbských obcí, ktoré by predstavovalo samostatnú vládnu štruktúru pre kosovských Srbov v réžii Belehradu. Pre Kosovo je takáto inštitúcia neprijateľná.
Krízové môžu byť aj mimoriadne voľby v severných mestách, kde srbský starostovia na protest rezignovali. Kosovský prezident ich vyhlásil na december, monitorovať ich majú medzinárodní pozorovatelia.