Šesť miliónov domácností v Spojenom kráľovstve - rovnako ako spotrebitelia v celej Európe - budú čeliť túto zimu možným ranným a večerným výpadkom elektriny, len aby sa zachovali sankcie zavedené voči Rusku. A to aj napriek tomu, že Európa nalieva do Ruska približne jednu miliardu dolárov denne za plyn a ropu, ktoré naďalej spotrebúva. Znie to šialene, píše publicista Simon Jenkins z denníka The Guardian.
Napríklad také Nemecko nakupuje 12 percent ropy a 35 percent plynu z Ruska, oveľa viac ako Maďarsko.
Sankcie Bruselu
Zdá sa, že Brusel nevie, čo má robiť. EÚ dosiahla diplomatický kompromis, výnimku zo sankcií na dovoz cez plynovod, čo by ušetrilo Maďarsko a Nemecko, ale nebol dohodnutý žiadny praktický plán. Skutočným dôvodom je, že argumenty týkajúce sa sankcií ako zbrane sa zredukovali na „mačovskú rétoriku", poznamenal The Guardian.
„Majú primäť cudzí režim k zmene nejakej neprijateľnej politiky. Toto sa stáva zriedka, ak vôbec, a v prípade Ruska to očividne zlyhalo. Obhajcovia teraz tvrdia, že sankcie sú len odstrašujúcim prostriedkom, ktorý má fungovať v strednodobom až dlhodobom horizonte. Keď vojna na Ukrajine preradí na iný prevodový stupeň, toto obdobie môže byť skutočne dlhé," konštatoval denník.
Sankcie síce mohli podľa neho poškodiť úverovú bonitu Ruska, ale samotný 70-percentný nárast svetových cien plynu prebil jeho platobnú bilanciu. Prebytok obchodnej bilancie bežného účtu Ruska - podľa jeho centrálnej banky - dosiahol viac ako trojnásobok úrovne pred inváziou na Ukrajinu. Sankcie zároveň jednoznačne poškodzujú krajiny v západnej a strednej Európe, ktoré ich zavádzajú.
Je absurdné očakávať, že Maďarsko sa vzdá energií, pokračuje Jenkins. Ako Budapešť hovorí, bola by to „jadrová bomba" zhodená na hospodárstvo krajiny. Na dohľad tak nie je žiadny pevný cieľ ani časový harmonogram.
Sankcie sa ťažko rušia
„Sankcie sa ťažko odstraňujú. A bude ešte horšie," píše Simon Jenkins. Rusko sa v reakcii na sankcie totiž vyhrážalo tým, že zastaví plyn do Európy, čo ešte viac zvyšuje ceny v jeho prospech. Už teraz blokuje čiernomorské prístavy, z ktorých sa do sveta bežne vyvážajú milióny ton ukrajinského obilia. Táto blokáda zaznamenala nárast cien obilnín o 48 percent v porovnaní s ich základom v roku 2019, čo devastuje trhy - najmä v celej Afrike. To zasa zvýšilo hodnotu masívneho vývozu obilia z Ruska. Moskva ale ponúkla, že v prípade zrušenia sankcií zruší blokádu. Hoci to môže byť diskutabilné, Západ nemôže byť slepý voči nezamýšľaným dôsledkom svojej sankčnej vojny," upozornil denník.
Taktiež poznamenal, že Severoatlantická aliancia bola „rozumne svedomitá" v tom, že vojnu na Ukrajine neeskalovala do celoeurópskeho konfliktu. Sankcie ale nepoznajú takúto „jemnosť".
Obeťami prevažne chudobní
„Milióny nevinných ľudí v celej Európe a ďaleko od jej brehov budú trpieť, pretože ceny potravín a energií stúpajú. Zásobovacie trasy sú prerušené. Obchodné väzby sa rúcajú. Obeťami sú v drvivej väčšine chudobní ľudia."
The Guardian v závere píše, že cieľ, teda prinútiť Rusko stiahnuť svoje sily z Ukrajiny, sa zjavne nepodarilo dosiahnuť. Vojenská pomoc bola v tomto smere oveľa efektívnejšia.
„Ale škoda spôsobená zvyšku Európy a vonkajšiemu svetu je teraz oslňujúca. EÚ by mala naďalej pomáhať Ukrajine v jej vojnovom úsilí, ale mala by zrušiť ekonomické sankcie proti Rusku. Sú sebazničujúce a nezmyselne kruté," dodal The Guardian.