Energetická a ekologická transformácia sú medzi prioritami spolupráce Európskej únie s krajinami Latinskej Ameriky, ktorú sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou snaží únia posilniť. Povedal to v Buenos Aires šéf unijnej diplomacie Josep Borrell, ktorý sa tam dnes zúčastňuje na rokovaní ministrov zahraničia Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) a EÚ.
Možnosti posilnenia vzťahov
„Latinská Amerika má svetový potenciál v biodiverzite, v obnoviteľných technológiách, poľnohospodárskej výrobe aj v strategických surovinách," povedal Borrell pri návšteve Argentíny. „Chýbajú jej ale technológie a kapitál," dodal.
V posledných dvoch desaťročiach výrazne posilnila ekonomické väzby v Latinskej Amerike Čína, tohtoročná ruská invázia na Ukrajinu a energetická kríza prinútili EÚ k snahe prehĺbiť viac vzťahov s krajinami tohto regiónu.
„Je pravda, že vojna na Ukrajine otvorila novú príležitosť posilniť tie vzťahy. Venezuela môže predávať do Európy plyn a ropu, Argentína môže do Európy dodávať plyn, obe za dobré ceny," povedal nemeckej televízii Deutsche Welle španielsky politik Ramón Jáuregui. „Ak by táto schôdzka ministrov zahraničia dokázala dohodnúť summit CELAC a EÚ, bol by to veľký úspech," dodal. Summit by sa podľa neho mohol konať v júli 2023 v Bruseli a bol by to tak prvý summit EÚ s týmto spoločenstvom po ôsmich rokoch.
Nezhody môžu predstavovať problém
Posledná vrcholná schôdzka EÚ a CELAC sa konala v roku 2015, ďalšia sa mala konať v roku 2017, ale bola odložená pre spory medzi krajinami CELAC a pre európske priority, povedal Jauregui. Veľkou prekážkou bola Venezuela, s ktorej autoritárskou vládou nechceli mnohé krajiny zasadnúť k jednému stolu. Brazília v roku 2020 dokonca preto pozastavila členstvo v spoločenstve CELAC, ktoré združuje tri desiatky krajín a vzniklo v decembri 2011 podpisom deklarácie v Caracase. Podľa Jáureguiho sa ľavicová argentínska vláda snaží prinútiť Brazíliu k zmene postoja, od januára budúceho roka navyše môže mať táto najväčšia latinskoamerická krajina novú hlavu štátu, ak nedeľňajšie voľby vyhrá ľavicový exprezident Luiz Inácio Lula da Silva.
O nezhodách medzi EÚ a niektorými krajinami Latinskej Ameriky svedčí aj obchodná dohoda EÚ so skupinou Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj), ktorá bola uzavretá až v roku 2019 po takmer 20 rokoch rokovaní a ktorá má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. Stále sa ju ale nepodarilo ratifikovať, v posledných rokoch ju blokovali najmä Francúzsko či Rakúsko, Írsko, Belgicko alebo Holandsko.
Ďalšie dôležité správy
