Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia (EK). EK upozornila, že aby sa EÚ mohla stať do roku 2050 klimaticky neutrálnou, musí transformovať svoj energetický systém, ktorý je zodpovedný za 75 percent emisií skleníkových plynov. Obe stratégie predstavujú nový program investícií do čistej energie, ktorý je v súlade s plánom EK na obnovu EÚ budúcej generácie a s Európskou ekologickou dohodou.
So súčasným modelom, kedy spotreba energie v doprave, priemysle, plynárenstve a budovách prebieha oddelene - každé odvetvie má vlastné hodnotové reťazce, pravidlá, infraštruktúru, plánovanie a prevádzky, EÚ nie je schopná dosiahnuť klimatickú neutralitu bez veľkých nákladov. Meniace sa náklady na inovatívne riešenia treba začleniť do spôsobu, akým Únia prevádzkuje svoj energetický systém a je potrebné vytvoriť nové väzby medzi jednotlivými sektormi a využiť technologický pokrok. V praxi to môže vyzerať tak, že elektrina, ktorá poháňa európske autá, by mohla pochádzať zo solárnych panelov na strechách, zatiaľ čo domy by vyhrievalo teplo z najbližšej továrne, ktorú poháňa čistý vodík vyrábaný na mori z veternej energie.
Nový šéf ÚRSO sa chce venovať rozvoju konkurencie a ochrane spotrebiteľa
Stratégia, ktorá stanovuje 38 rôznych opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému, má tri piliere: lepší „obehový" energetický systém založený na energetickej účinnosti - väčšia priama elektrifikácia koncových užívateľských odvetví a podpora čistých palív ako je obnoviteľný vodík, udržateľné biopalivá či bioplyn, pre ktoré EK navrhne novú klasifikáciu a certifikáciu.
Vodíková stratégia EÚ znamená, že v integrovanom energetickom systéme môže vodík podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe. EÚ ňou rieši to, ako prostredníctvom investícií, predpisov, tvorby trhu a výskumu a inovácií tento potenciál preniesť do reality. Vodík môže totiž poháňať odvetvia, ktoré nie sú vhodné pre elektrifikáciu, a ponúknuť možnosti skladovania energie pre vyrovnávanie premenlivých energetických tokov. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak budú verejný a súkromný sektor koordinovane spolupracovať na úrovni celej EÚ.
Prioritou EK je vyvinúť obnoviteľný vodík vyrábaný najmä pomocou veternej a solárnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné iné formy nízkouhlíkového vodíka, ktoré by urýchlene znížili emisie a pomohli vytvoriť životaschopný trh.
Sulík rokoval v Prahe o energetike, elektromobilite a využití vodíka
Podľa EK takáto pozvoľná transformácia si vyžiada postup vo viacerých fázach: od roku 2020 do roku 2024 pôjde o inštaláciu elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka v EÚ s kapacitou aspoň 6 gigawattov a výrobu až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka - v období od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s kapacitou najmenej 40 gigawattov vo forme elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka a výrobou až desiatich miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ - do roku 2050 by mali vodíkové technológie dosiahnuť vyspelosť a mali by byť využívané celoplošne vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.
Komisia v snahe prispieť k realizácii vodíkovej stratégie odštartovala v stredu činnosť Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorej členmi sú popredné priemyselné firmy, predstavitelia občianskej spoločnosti, ministri národných a regionálnych vlád a Európska investičná banka (EIB). Aliancia vypracuje zoznam investičných príležitostí pre výrobu vo veľkom meradle a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ.
