Európa by chcela mať pod palcom reguláciu digitálnej oblasti. Škodlivé príspevky na platformách sociálnych médií by boli rýchlo odstránené. Texty by bolo možné zdieľať medzi konkurenčnými aplikáciami na odosielanie správ. Aplikácie by sa dali získať z celého internetu, nielen z obchodu s aplikáciami v telefóne. A modely umelej inteligencie (AI) by pracovali výlučne s údajmi, ktoré nie sú zavádzajúce, ani zaujaté.
The Economist uvádza, že toto je jasný cieľ súboru nových digitálnych zákonov v EÚ. Implementácia zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý reguluje sociálne médiá, a zákona o digitálnych trhoch (DMA), ktorého cieľom je zabrániť veľkým technologickým firmám v nečestnej konkurencii, vstupuje do kritickej fázy. Začiatkom tohto mesiaca Európska komisia určila firmy od Alphabet po Microsoft, ktoré budú musieť dodržiavať pravidlá DMA alebo riskovať obrovské pokuty.
Akoby tieto nové pravidlá nestačili, veľmoci v Bruseli už rokujú o svojom ďalšom veľkom balíku technologickej politiky: AI Act. Do konca roka to môže znamenať významné zmeny v modeloch AI, ktoré poháňajú služby ako Alphabet's Bard a ChatGPT či OpenAI. Podľa štúdie Stanfordskej univerzity sa ani jeden z desiatich popredných hodnotených modelov nepriblížil k súladu s návrhom, ktorý v júni schválil Európsky parlament. Navrhovaný zákon obsahuje požiadavky na odhalenie, ktoré údaje sa používajú na trénovanie modelov a koľko energie takéto trénovanie spotrebuje.
Globálne normy
Posledná vlna digitálnej tvorby pravidiel, ktorá sa šíri z Bruselu, vyvoláva otázku, ktorá je obzvlášť dôležitá: Upevní si EÚ úlohu „über-regulátora“ virtuálneho sveta? Pripomeňme prijatie všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), ktorý sa stal vzorom pre väčšinu zo 150 svetových zákonov o ochrane súkromia.
Odpoveď prináša nová kniha „Digital Empires“ od fínsko-americkej autorky Anu Bradfordovej z Columbia Law School. Zákony EÚ, najmä tie digitálne, majú podľa nej tendenciu stať sa globálnymi normami. Nazvala to „bruselský efekt“, fráza, ktorá sa uchytila. Technické spoločnosti zistili, že je pre ne efektívne dodržiavať GDPR globálne. Vlády na celom svete prijali zákony, aby uľahčili obchod s krajinami EÚ.
A. Bradfordová vo svojej novej knihe porovnáva Úniu s ďalšími dvoma hlavnými digitálnymi impériami: USA a Čínou. Mnohí veria, že EÚ bude s nimi v kontraste, ale autorka nesúhlasí. Americký trhom riadený model, ktorý má tendenciu uprednostňovať záujmy firiem nad záujmami občanov, čelí rastúcej kritike po celom svete. V dôsledku toho si myslí, že Spojené štáty budú nakoniec nútené prijať prvky modelu EÚ. Blok teda pravdepodobne „zostane primárnym zdrojom regulačných obmedzení pre technologický priemysel“, píše.
Autori ďalšej knihy „Underground Empire“ Henry Farrell z Johns Hopkins University a Abraham Newman z Georgetown University však majú iný názor. USA podľa nich využívajú svoju dominanciu na to, aby prinútili ostatné krajiny konať podľa nich. „Tak ako všetky cesty kedysi viedli do Ríma, svetové optické siete, finančné systémy a dodávateľské reťazce polovodičov sa zbiehajú k Spojeným štátom, čo im umožňuje premietnuť svoju silu,“ argumentujú.
Irelevantný strážca
Bruselský efekt tak sleduje legislatívnu sieť, ktorú budú Spojené štáty ignorovať: sieť pravidiel, väčšinou kontrolovaných Európou. Pravou je, že oblasť AI funguje po svojom. Určiť strážcu nad pravidlami bolo užitočné na začiatku vo svete založenom na pravidlách a trhoch, ale vo svete definovanom rastúcou rivalitou medzi veľmocami sa to môže ukázať ako irelevantné.
The Economist pripomína, že v oblasti súkromia a sociálnych médií môže EÚ právom tvrdiť, že predstavuje jeden z najväčších svetových trhov, takže technologickí giganti musia dodržiavať jej pravidlá. Globálna pozícia Európy v AI je však oveľa slabšia. Podľa štúdie Stanfordskej univerzity výskumníci z EÚ ešte musia významne prispieť k takým modelom, ako je GPT-4. Zatiaľ čo v roku 2022 bolo 54 percent výrobcov modelov AI Američanov, iba tri percentná pochádzali z Nemecka. Situácia je podobne jednostranná, pokiaľ ide o súkromné investície do AI: v USA to v rokoch 2013 až 2022 predstavovalo 249 miliárd dolárov, kým Nemecko minulo iba sedem miliárd dolárov.
Nakoniec sa zdá, že Spojené štátny majú vlastnú sieť nových technologických pravidiel alebo sa aspoň snažia neutralizovať úlohu Európy ako tvorcu pravidiel. Takže geopolitické a technologické „monštrum“, ktorým je USA, nakoniec premôže bruselský efekt, predpovedá H. Farrell.
Ďalšie dôležité správy
