Estónsky štatistický úrad nepríjemne prekvapil tých, ktorí krízou otrasenú pobaltskú republiku videli neohrozene kráčať k zavedeniu eura od budúceho roka. Kým ešte vo februári ceny medziročne klesli o 0,1 percenta, čísla za marec ukázali skok o 1,7 percenta.

Ak by tento trend pokračoval, Tallinn by mohol mať vážny problém. Euro je totiž len pre tých, ktorí dokážu udržať infláciu maximálne 1,5 percentného bodu nad priemerom troch krajín únie s najstabilnejšími cenami. No ministerstvo financií je pokojné a odvoláva sa na fakt, že za berný ukazovateľ sa považuje priemer inflácií za ostatných 12 mesiacov. „Dvanásťmesačná miera inflácie bola v marci mínus 0,7 percenta, teda jasne pod referenčnou hranicou,“ píše sa vo vyjadrení ministerstva, ktoré priniesol Bloomberg.

Marcový skok je podľa neho len jednorazová záležitosť a v ďalších mesiacoch sa má rast cien zmierňovať, keďže dopytové tlaky na ceny sú stále slabé. Estónska centrálna banka vysvetlila, že marcová inflácia bola nečakane vysoká najmä pre sezónne zdraženie potravín a zvýšenie cien energií, prekvapili ceny u mobilných operátorov.

Koncom marca Estónci oficiálne uzavreli účtovníctvo za rok 2009 a reportovali deficit verejných financií na úrovni 1,7 percenta HDP, čím pohodlne podliezli trojpercentný maastrichtský strop. Krajina, ktorá utrpela cez krízu závratný pokles výkonu ekonomiky – vlani HDP klesol o 14 percent –, sa už tento rok vracia k rastu. Aktuálne vládne prognózy síce hovoria o poklese o 0,1 percenta, no na budúci týždeň sa toto číslo zreviduje na plus jedno percento, informoval Reuters. „Udržateľne sme splnili maastrichtské kritériá. Som si istý, že Estónsko vstúpi do eurozóny 1. januára 2011,“ citovala agentúra premiéra Andrusa Ansipa.

Hoci v eurozóne sa šíria špekulácie, že problémy Grécka by mohli novým adeptom skomplikovať cestu do klubu, politicky by Brusel veľmi ťažko obhajoval neprijatie štátu, ktorý splnil podmienky s takou rezervou ako Estónsko. Je preto takmer isté, že na budúci mesiac dostane pobaltský štát v hodnotiacej správe Európskej komisie a Európskej centrálnej banky zelenú, ktorú v lete formálne potvrdia lídri dvadsaťsedmičky.

Grécka skúsenosť, ktoré sa dostalo do eurozóny cez manipuláciu štatistík a dnes čelí štátnemu bankrotu, sa takmer zopakovala pri inej východoeurópskej krajine. Bulharsko tento týždeň stiahlo prihlášku do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, takzvanej čakárne na euro. Našli sa totiž chyby v štátnom účtovníctve, keď do deficitu za minulý rok neboli započítané niektoré výdavky. Diera vo verejných financiách tak za vlaňajšok vyletela z pôvodne odhadovaných 0,8 na 3,7 percenta HDP.

Foto na titulke - Flickr.com