Poznámky o tom, že si Estónsko vstupom do eurozóny kúpilo posledný lístok na Titanic, ministra financií Jürgena Ligiho nedokážu rozhádzať. Je presvedčený, že pre takú malú krajinu, ako je tá jeho, je prijatie veľkej spoločnej meny jediným riešením. Obzvlášť, keď ekonomika je na ňu dlhodobo nastavená. S TRENDOM sa rozprával na konferencii Euromoney vo Viedni.
Americký ekonóm Paul Krugman Estónsku pár hodín pred vstupom do eurozóny gratuloval. No jedným dychom krajine zároveň kondoloval. Spoločnú menu ste prijali v čase krízy. Ako ste sa cítili prvého januára?
Paul Krugman hovorí o veciach, ktorým nerozumie. Jeho svet je úplne iný ako svet Estónska. Sme veľmi malá krajina s otvorenou ekonomikou, potrebujeme kotvu. Krugman zrejme nebol informovaný, že naša mena bola pevne zafixovaná už od roku 1992 s jasným konsenzom nedevalvovať. Museli sme riadiť ekonomiku efektívnejšími spôsobmi. Malým krajinám trhy neveria. Z nadviazania sa na veľkú menu profitujeme.
V čom je situácia teraz odlišná oproti tej pred prvým januárom?
Najväčšou zmenou je, že sa teraz priamo zúčastňujeme na rozhodovaní európskej skupiny. Sme plnohodnotný člen. Z pohľadu Estónska ide o veľmi symbolickú, historickú a geopolitickú zmenu. Cítime sa teraz komfortnejšie, trhy nám viac veria. Krajina sa vďaka prístupovému procesu stala známejšou, keďže sme boli niekoľko mesiacov v centre pozornosti. Je však pravda, že šlo skôr o zmenu symbolickú ako faktickú. V pravom slova zmysle sme neprešli monetárnou reformou. V eurozóne sme v podstate od roku 1992, keď sme našu menu pevne nadviazali na nemeckú marku. Ekonomika je vnútri eurozóny celý ten čas prostredníctvom exportu, úvery boli z veľkej väčšiny už pred zavedením eura denominované v tejto mene.
Myslíte, že s eurom je na tom Estónsko lepšie ako bez neho?
Malej krajine a malej mene nikto neverí. Som presvedčený o tom, že vstupom do európskeho klubu sme na tom lepšie. Cítime to aj na reakcii investorov.
Veria spoločnej mene obyvatelia?
Želal by som si, aby boli viac za euro. Sú nostalgickí za starou menou. Euru dávajú za vinu napríklad nárast cien, hoci ten spôsobil jasne vývoj na komoditných trhoch.
Estónsko je medzi krajinami so spoločnou menou vzorným žiakom. Napriek prudkému prepadu ekonomiky máte fiškálny deficit pod troma percentami HDP. Udržíte si túto príkladnosť?
Sme najmladší člen eurozóny, ale nemusíme sa učiť také základné pravidlá ako to, že sa nedá míňať viac, ako zarobíte. Krajiny v Európe by sa vo všeobecnosti mali priučiť šetrnosti. Výdavky treba presne nasmerovať a nerozhadzovať ich kade-tade.
Ako sa vám podarilo napriek prudkému prepadu ekonomiky dodržať prísne maastrichtské kritériá?
Znižovali sme napríklad platy celkovo zhruba o desať percent, vo verejnom sektore až približne o pätinu. Musíme však pokračovať v štrukturálnych reformách – v oblasti trhu práce či dôchodkov.
Slovensko, druhý najmladší člen eurozóny, sa rozhodlo nepodporiť pôžičku pre Grécko, hoci na ochrannom vale participuje. Estónsko zatiaľ členom mechanizmu nie je. Kedy sa pridáte?
Chceme vstúpiť čím skôr, no konkrétny termín zatiaľ nie je jasný. V marci budú v krajine voľby a účasť na európskom ochrannom vale bude schvaľovať až nový parlament.
Politici začali hovoriť o potrebe zvýšenia záruk v záchrannom mechanizme. Čo si o tom myslíte?
V prvom rade treba povedať, že členstvo v eurozóne nie je len o príjemných veciach. Prináša so sebou aj záväzky, ako je napríklad účasť na ochrannom vale. Nie som zástancom jeho rozširovania, ak je to možné. Cesta von z problémov vedie cez úsporné programy.
Estónsko prebralo po Slovensku nálepku najchudobnejšej krajiny v eurozóne. Keď sa zapojíte do stabilizačného fondu, nebojíte sa, že budete splácať dlhy za bohatšie štáty?
Dávame len záruku na úvery, nejdeme ich splácať za dlžníkov. Som presvedčený o tom, že krajina, ktorá si požičia, dlh aj splatí.
Ako sa môže eurozóna dostať zo súčasných problémov?
Načrtnuté fiškálne opatrenia a dohľad sú krok správnym smerom. Stále sa však dá povedať, že národné vlády by sa mali jednoznačne správať zodpovednejšie.
Foto - Bloomberg
