Estónsko je pripravené stať sa po prijatí Ukrajiny do EÚ čistým prispievateľom do únijného rozpočtu. Povedala to estónska premiérka Kaja Kallasová s tým, že vyzvala ostatné členské krajiny EÚ, aby začali pracovať na reformách rozpočtu, ktoré by členstvo Kyjeva umožnili.
The Financial Times minulý týždeň informovali o internej štúdii z dielne EÚ, podľa ktorej by Estónsko bolo jednou zo šiestich krajín, ktoré by stratili prístup ku kohéznym fondom na rozvoj ekonomík chudobnejších členských štátov, ak by sa blok rozrástol bez toho, aby došlo k zmene rozpočtových pravidiel.
EÚ by mohla v nasledujúcich rokoch prijať až deväť nových členov vrátane Ukrajiny, Moldavska a krajín západného Balkánu. Rozširovanie je súčasťou stratégie, ktorá vznikla v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Členské štáty sa však len teraz začínajú zaoberať reformami bloku, ktoré by túto zmenu umožnili.
V štúdii EÚ sa uvádza, že Ukrajina by mala podľa súčasnej štruktúry rozpočtu nárok na takmer 190 miliárd eur počas sedemročného obdobia. Mnohé členské štáty by sa tak z čistých príjemcov únijných peňazí zmenili na čistých prispievateľov. „Musíme diskutovať o tom, aké sú pravidlá, ako sa tieto peniaze rozdeľujú a čo za ne dostávame späť,“ vysvetlila Kallasová.
Všetkých 27 členských štátov o tejto téme rokovalo minulý týždeň počas zasadnutia EÚ lídrov v Španielsku. Írsky premiér Leo Varadkar dodal, že prijatiu nových krajín často dochádzka aj viac než 10 či 15 rokov od získania kandidátskeho štatútu. V tom čase by bol podľa neho únijný rozpočet v úplne inom stave, než je dnes.
Zástupca ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kachka si uvedomuje, že EÚ by musela pred vstupom jeho krajiny vykonať hĺbkovú analýzu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá dotuje poľnohospodárov. Štúdia EÚ odhaduje, že Ukrajina by bola najväčším príjemcom SPP so sumou 96,5 miliardy eur počas sedemročného obdobia, čo by vyvolalo zníženie platieb pre súčasné členské štáty o približne 20 percent.
Ďalšie dôležité správy
