Po zhruba päťdesiatich rokoch sovietskej okupácie ostala Estónsku iba zastaraná infraštruktúra a oslabená ekonomika. Miestne HDP na obyvateľa bolo v roku 1991 približne dvetisíc eur. Politici tak museli nájsť spôsob, ako konkurovať krajinám, ktorých ekonomika počas okupácie neupadla. Zdá sa, že sa im to podarilo.
Estónske HDP na obyvateľa je v súčasnosti približne 28-tisíc eur. Jedným z kľúčových faktorov tohto úspechu bola ochota krajiny digitalizovať verejné služby. „Trochu zo žartu hovoríme, že sme boli príliš chudobní na to, aby sme si mohli dovoliť niečo iné,“ vysvetľuje estónska námestníčka ministra pre hospodárstvo a inovácie Sandra Sarävová.
V snahe minimalizovať náklady preskočilo Estónsko mnohé kroky, ktoré pri modernizácii verejných služieb podnikli iné krajiny. Nikdy napríklad nepoužívalo fyzické bankové šeky a rovno prešlo na internetový bankový systém. Tento prístup bol nielen lacnejší, ale aj efektívnejší.
Estónsko postupovalo podobne aj pri transformácii ďalších verejných služieb. Digitálnu podobu ako prvé v roku 2000 dostali daňové priznania. V parlamentných voľbách v roku 2023 už cez internet hlasovala polovica obyvateľstva. Jedinou službou, ktorá si stále vyžaduje fyzickú prítomnosť, je rozvod. „Rozviesť sa nemôžete bez toho, aby ste sa dostavili osobne,“ dodáva Sarävová.
Európske prvenstvo
Približne každý desiaty Estónec vlastní firmu, pričom až 94 percent tvoria „mikropodniky“ s menej než 11 zamestnancami a ročným obratom do dvoch miliónov eur. Sarävová verí, že Estónsko je pre nádejných podnikateľov lákavou krajinou, a to najmä vďaka jednoduchému procesu registrácie firiem, ktorá prebieha online a trvá v priemere 16 minút.
Estónsko je takisto domovom mnohých úspešných startupov vrátane desiatich technologických „jednorožcov“ s trhovou hodnotou prekračujúcou miliardu dolárov (899,2 milióna eur). Po prepočítaní na obyvateľa ich má najviac spomedzi všetkých krajín v Európe.
Základom je dobrá stratégia
Sarävová odporúča štátom, ktoré chcú digitalizovať verejné služby, aby na to išli postupne a nemodernizovali všetko naraz. „Väčšinou sme zlyhali, keď sme realizovali rozsiahle projekty. Choďte po jednom a začnite službami, ktoré ľudia používajú najviac,“ prízvukuje.
Druhým dôležitým krokom je podľa námestníčky kopírovanie nápadov iných krajín. Namiesto snahy o jedinečnosť odporúča replikovať zahraničné systémy, ktoré fungujú. Estónsko sa napríklad pri digitalizácii preukazov totožnosti inšpirovalo Fínskom. Jediný rozdiel bol v tom, že v Estónsku sú elektronické karty povinné, zatiaľ čo vo Fínsku nie.