Estónska daň, nižšie odvody či zdanenie bánk. Politické strany siahajú na vysoké méty

Kritika výšky daňovo-odvodového zaťaženia Slovenska je pomerne častá a prichádza z rôznych strán. Na druhej strane vláda nedávno schválila zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane od budúceho roka. Bude rásť z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima.

Ďalšou novinkou je zníženie dane z príjmu pre firmy, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmom z podnikania do 100-tisíc eur na 15 percent z doterajších 21 percent. Živnostníkov však nepoteší, že od januára budú platiť opäť o niečo vyššie odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Tento rok sa diskutovalo aj o minimálnej mzde. Jej kritici namiesto razantného zvyšovania navrhovali čiastočne ju oslobodiť od daní a odvodov. Keď bol s touto možnosťou konfrontovaný predseda strany Smer-SD Robert Fico na tlačovej konferencii, povedal: „Ak dostávajú ľudia vyššiu minimálnu mzdu, tak dostávajú aj viac peňazí v čistom, a o to nám ide. Platí jedna poučka, ktorú nechce nikto prijať. Krajiny, kde sú najvyššie dane a odvody, sú krajiny, kde je najvyššia životná úroveň.“

TREND v súvislosti s daňovo-odvodovým zaťažením oslovil relevantné politické strany a položil im rovnakú otázku:

Máme na Slovensku vysoké alebo nízke daňovo-odvodové zaťaženie?

PS/Spolu

Za mimoparlamentnú koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu (PS/SPOLU) odpovedá Jozef Mihál:

Jozef Mihál Zdroj: Milan David

Nechceme od ľudí vyberať viac peňazí na daniach alebo odvodoch. Budeme meniť iba daňový mix, nie celkové daňové zaťaženie. Myslíme si, že práca má byť zdaňovaná menej a na druhej strane poškodzovanie životného prostredia a zdravia má byť zdanené viac.

Najväčší priestor pre zvýšenie príjmov však vidíme v lepšom výbere existujúcich daní. Na Slovensku je vysoké odvodové zaťaženie práce a naopak nízke zdanenie majetku (daň z nehnuteľností) a vôbec nie sú zavedené takzvané ekologické či digitálne dane.

Vysoké odvodové zaťaženie práce je príčinou relatívne nižších čistých príjmov zamestnancov a bráni tvorbe nových pracovných miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Tvorbu nových pracovných miest v regiónoch podporíme aj zavedením „Estónskej dane“ v zaostalejších regiónoch.

Zamestnávatelia v týchto regiónoch budú mať