Podoba novej nemeckej koaličnej vlády, ktorá vzíde po nedeľňajších voľbách do Bundestagu (Spolkového snemu), je taká otvorená, ako to dosiaľ bolo len málokedy. V rozhovore pre TASR to povedal Manuel Müller z berlínskeho Inštitútu pre európsku politiku (IEP).
Vplýva na to okrem iného skutočnosť, že po prvý raz v dejinách Nemeckej spolkovej republiky sa úradujúci kancelár opätovne neuchádza o znovuzvolenie, vysvetľuje analytik. Odchádzajúca kancelárka Angela Merkelová sa po 16 rokoch vlády v parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať 26. septembra, totiž už o ďalšie funkčné obdobie neuchádza.
Po novom asi koalícia z troch strán
Kandidát Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na kancelárske kreslo Armin Laschet (na snímke s Merkelovou), ktorý je i šéfom CDU, má navyše v samotnej strane i na verejnosti od začiatku omnoho ťažšiu pozíciu, než mala Merkelová, poznamenal Müller. Vplývajú na to okrem iného vnútorné boje v rámci strany týkajúce sa jej ďalšieho smerovania. „V posledných rokoch sa totiž objavila narastajúca nespokojnosť v pravicovom krídle CDU, pre ktoré bola Merkelovej vláda príliš liberálna a 'sociálnodemokratická'," uviedol.
Druhým dôvodom možného vzniku rozličných vládnych konštelácií je podľa slov analytika skutočnosť, že po voľbách budú zrejme – takisto po prvý raz – na vytvorenie koalície potrebné tri politické strany.
Od 60. rokov 20. storočia vládli v Nemecku vždy koalície zložené z dvoch subjektov, v ktorých post kancelára zastával buď predstaviteľ kresťanských demokratov z CDU, alebo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), a menšinovými koaličnými stranami boli väčšinou Slobodná demokratická strana (FDP) alebo Zelení, pripomína Müller.
Nemecký konzervatívny blok CDU/CSU dosiahol v prieskume dosiaľ najhorší výsledok
SPD s výrazným predstihom
Keďže SPD sa v prieskumoch umiestňuje s výrazným predstihom na prvom mieste, znamená to, že únia CDU/CSU by sa v prípade opätovného vzniku „veľkej koalície“ musela uspokojiť s pozíciou menšinového partnera. "To by bolo pre spolkovú vládu úplnou novinkou a vedenie CDU/CSU to nateraz odmieta,“ povedal. „Hoci by podľa prieskumov mohla znova tesne vzniknúť veľká koalícia, obe strany sa chcú opäť skôr profilovať v protiklade k tej druhej,“ vysvetľuje. Dopĺňa, že vzájomná spolupráca obe strany v ponímaní verejnosti oslabila.
Pre CDU/CSU je podľa analytika jedinou rozumnou možnosťou vlády koalícia s FDP a so Zelenými. „Ak by aj únia CDU/CSU skončila až na druhom mieste, získala by spolu s FDP a so Zelenými v Spolkovom sneme zrejme väčšinu,“ tvrdí Müller. FDP by, ako predpovedá, uprednostnila skôr vládu s CDU/CSU a so Zelenými než so sociálnymi demokratmi a Zelenými. Zelení by, naopak, dali prednosť koalícii na čele s SPD.
Pre SPD by bolo podľa názoru odborníka na nemeckú i európsku politiku „najpohodlnejšie“ spojenectvo so Zelenými, a to vďaka viacerým obsahovým zhodám v ich volebnom programe. Podľa mnohých prieskumov by však táto červeno-zelená koaličná vláda nedisponovala v Spolkovom sneme väčšinou, menšinové vlády sú v Nemecku veľmi zriedkavé a na spolkovej úrovni sa v krajine dosiaľ ešte nikdy nevyskytli.
Rokovania sa zrejme natiahnu
„Namiesto toho sa preto očakáva, že SPD a Zelení si prizvú tretieho koaličného partnera,“ hovorí analytik. Do úvahy by podľa neho pripadala strana Ľavica alebo FDP. Pravdepodobnejšie je však z viacerých dôvodov spojenie s FDP – napriek veľkým nezhodám v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike sa trojica týchto strán striedavo javí byť schopná vládnuť. „Zelení, ako aj FDP majú veľký záujem byť súčasťou novej spolkovej vlády, a preto je možné očakávať istú ochotu robiť kompromisy,“ dodal.
Analytik očakáva, že trojstranné koaličné rokovania sa budú dlho naťahovať. Zdôvodňuje to tým, že „buď FDP, alebo Zelení budú spoluvládnuť so stranami, ktoré tradične patria do iného politického tábora“. „Svojim voličom budú preto chcieť ukázať, že tvrdo rokovali a neprijali unáhlené kompromisy,“ povedal.
Müller pripúšťa, že výsledky volieb môžu i prekvapiť. „Po tom, čo boli prieskumy v Nemecku dlhú dobu skutočne ustálené, od začiatku roku 2021 sú veľmi nestabilné: za posledných šesť mesiacov figurovali dočasne na vrchnej priečke v prieskumoch tri rôzne strany (CDU/CSU, Zelení, SPD),“ vysvetľuje. Dodáva, že ešte v lete bola SPD, ktorá je teraz na prvom mieste, len treťou najsilnejšou stranou.
Voľby v Nemecku sú kľúčové pre stabilitu EÚ aj pre spoločný dlh, tvrdia ekonómovia
