„Nemôžeme byť uzatvorení na 780-tisíc štvorcových kilometroch,“ vyhlásil turecký prezident na slávnosti pri príležitosti 78. výročia smrti zakladateľa moderného Turecka Mustafa Kemala Atatürka.
„Ak dnes pôjdete do Sýrie, Iraku, Afriky alebo na ktorékoľvek miesto na Balkáne a spýtate sa tamojších ľudí na ich názor na Turkov, nikdy nezapočujete výrazy ako útlak alebo masaker,“ uviedol prezident. „Už uplynulo storočie, čo sme tieto regióny opustili, ale ich obyvatelia nikdy neprestali čakať,“ dodal.
R. T. Erdogan zároveň oznámil, že deň Atatürkovej smrti chce premenovať na „deň znovuzrodenia“. M. K. Atatürka zomrel 10. novembra 1938 po tom, čo založil a ako prvý prezident viedol sekulárnu Tureckú republiku. Tá vznikla v roku 1923, keď západné mocnosti po víťazstve v prvej svetovej vojne rozdelili porazenú imperiálnu Osmanskú ríšu. Vtedy boli Turecku stanovené hranice, ktoré platia aj v súčasnosti.
Turecký prezident sa podľa APA vo svojej politike odvoláva ako na M. K. Atatürka, tak aj na Osmanskú ríšu, ktorá okrem súčasného územia Turecka zahrňovala v rôznych dobách aj ďalšie oblasti Blízkeho východu a taktiež Balkánu a severnej Afriky. Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu v nedávnom rozhovore so švajčiarskymi novinami Zürcher Zeitung odmietol tvrdenie redaktora, že sa v Ankare diskutuje o možnom začlenení častí Iraku a Sýrie do Turecka.
