Turecko si predvolalo iránskeho veľvyslanca v Ankare. Dôvodom bola "agresívna" reakcia Iránu na báseň, ktorú turecký prezident Recep Tayyip Erdogan recitoval počas tohtotýždňovej návštevy Azerbajdžanu.

Teherán toto Erdoganovo gesto označil za podporu snáh Azerbajdžanu o zabratie tých častí územia Iránu, ktoré sú obývané Azerbajdžancami/Azermi.

Prevažne azerbajdžanskú populáciu, ktorá hovorí turkickým jazykom, majú tri iránske provincie: Západný Azerbajdžan, Východný Azerbajdžan a Ardabil.

JB 2 Ankara - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas prejavu k poslancom vládnej strany v parlamente v Ankare 14. októbra 2020. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu oznámil, že jeho krajina bude pokračovať v prieskume zdrojov nerastných surovín vo východnej časti Stredozemného mora treťou prieskumnou loďou, informovala agentúra DPA. FOTO TASR/AP

Turkish President Recep Tayyip Erdogan addresses the mmbers of his ruling party at the parliament, in Ankara, Turkey, Wednesday, Oct.
Neprehliadnite

Turecko sa považuje za súčasť Európy. Útokom sa ale nepoddá, tvrdí Erdogan

Verše, ktoré Erdogan predniesol, obsahovali zmienku o tom, ako hranica násilne oddelila územia dávnych Azerov.

Riaditeľ komunikačného odboru tureckej vlády Fahrettin Altun vo svojom sobotňajšom vyhlásení uviedol, že Iránci skreslili význam básne, aby takto "podnecovali nezmyselné napätie".     

V súvislosti s kauzou v sobotu telefonicky hovorili aj ministri zahraničných vecí Turecka a Iránu. Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu svojmu rezortnému kolegovi Mohammedovi Džavádovi Zarífovi povedal, že verejné vyhlásenia prichádzajúce z Teheránu a zamerané na tureckého vodcu sú "nepodložené" a neprijateľné - najmä v situácii, "keď medzi oboma vládami existujú iné komunikačné kanály".

JB 3 Čarektar - Etnickí arménski militanti stoja na kontrolnom stanovišti pri dedine Čarektar na hranici s azerbajdžanským okresom Kalbajar, v samozvanom regióne Náhorný Karabach 25. novembra 2020. V spornej oblasti Náhorného Karabachu sa 7. septembra obnovili boje medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan 9. novembra podpísali zmluvu o úplnom ukončení bojov v Náhornom Karabachu, ktorá vošla do platnos
Neprehliadnite

Azerbajdžanskí vojaci údajne porušili prímerie v Náhornom Karabachu, tvrdia Arméni

Altun uviedol, že iránsky veľvyslanec v Ankare bol na turecké ministerstvo zahraničných vecí predvolaný v piatok večer. Stalo sa tak po tom, čo iránske ministerstvo zahraničia predvolalo tureckého veľvyslanca v Teheráne, aby vysvetlil Erdoganove "všetečné a neprijateľné" výroky v Baku.

Podľa Altuna však Erdoganom citovaná báseň "odráža emocionálne skúsenosti národa poškodeného v dôsledku okupácie azerbajdžanských území Arménskom. Neboli v nej žiadne odkazy na Irán".

Erdogan tento týždeň navštívil Baku a zúčastnil sa na vojenskej prehliadke na oslavu nedávnej dohody o prímerí, ktorá Azerbajdžanu po krátkom ozbrojenom konflikte s Arménskom umožnila získať späť kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami Náhorného Karabachu a priľahlými regiónmi.

Teherán a Ankara udržiavajú väčšinou priateľské vzťahy - aj napriek tomu, že v regionálnych konfliktoch nestoja na rovnakých stranách - tak je to napr. v prípade vojny v Sýrii či obchodných sankcií USA proti Iránu.