Éra po hyperinflácii: V Zimbabwe platia žuvačkami, sladkosťami alebo cigaretami

Ľudia mohli platiť taškami plných peňazí, ale ich reálna hodnota bola blízko nule. Hyperinflácia dosiahla ohromné rozmery – ráno stála plechovka Coca-Coly 50 miliárd dolárov, ale večer, keď sa smädný Afričan vracal z práce, už bola jej cena 150 miliárd.

Mena zbankrotovala, ľudia platili čímkoľvek

Centrálna banka plánovala do obehu vypustiť bankovku s nominálnou hodnotou sto biliónov zimbabwianskych dolárov, ale situácia dospela tak ďaleko, že by ju žiadny bežný obchodník neprijal. Začiatkom roku 2009 banka rezignovala a menový systém v krajine oficiálne zbankrotoval.

Bankovka dolára v Zimbabwe Zdroj: wikipedia.org

Vláda nechala ľudí, nech si platia, čím chcú. V krajine sa rozmohol čierny trh, na ktorom v súčasnosti obiehajú všetky meny sveta – hlavne eurá, britské libry, juhoafrické randy či botswanské puly, ale dominantné postavenie si vytvoril americký dolár. Zimbabwe si ho osvojilo ako oficiálnu menu rovnako ako kedysi Ekvádor.

Tvrdá mena dodaná zo zahraničia zatočila s hlavným problémom, ktorý vyvolala centrálna banka: exponenciálne rastúcim množstvom tlačených peňazí. Dolarizácia viedla k prekvapivo rýchlej stabilizácii menovej anarchie. Nedostatok dolárov drží minimálnu infláciu a vlani dokonca krajina zaznamenala niekoľko mesiacov po sebe defláciu vo výške 0,9 percenta. Zimbabwe sa však muselo vyrovnať s tým, odkiaľ doláre zohnať.

Príliv amerických devíz zaistili „menoví pašeráci“ napojení na čiernu ekonomiku, ktorí svoje prostriedky radi výhodne uložili v lokálnych bankách. Za trojmesačný vklad v dolároch platia banky v Zimbabwe výhodný 12-percentný úrok. Prostriedky uliate z New Yorku, Zürichu či Londýna sa začali hrnúť.

Dolárov je málo, na rad prišli lízatká

Situácia sa postupne zmenila a chaos v ekonomike spôsobil, že amerického dolára je v obehu málo. Problém je s drobnými mincami. V obchode sú cenovky s desatinnou čiarkou, automaticky sa však zaokrúhľujú nahor.

Limitované množstvo drobných mincí a bankoviek spôsobil, že obchodníci sa musia so zákazníkmi vyrovnávať novou menou – drobnými predmetmi. Najpopulárnejšie sú sladkosti ako lízatká, žuvačky, perá, cigarety alebo zľavy na ďalší nákup.

V tejto africkej krajine je pre nedôveru k mene populárna aj platba mobilom. Službu EcoCash spustil najväčší operátor v krajine Econet Wireless, za ktorým je milionár Strive Masiyiwa, prezývaný Bill Gates Afriky. Platenie cez mobilný kredit je mimoriadne populárne, tento alternatívny spôsob platenia využíva tretina dospelej populácie. Mesačne sa takto zaplatia v obchodoch transakcie za 200 miliónov dolárov, čo je viac ako pätina HDP krajiny.

Nové mince na ceste

Centrálna banka Zimbabwe naďalej existuje, avšak menovú politiku už od roku 2009 nerobí. Ozvala sa prakticky až po šiestich rokoch od inflačného prúseru. Najnovšie sa rozhodla vyriešiť chýbajúce „drobné“.

Pred pár týždňami vydala takzvané dlhopisové mince, ktoré majú nahradiť platby žuvačkami. Sú nazvané po dlhopise centrálnej banky v hodnote 50 miliónov dolárov, ktorý bol určený na ťažbu a dovoz mincí z Juhoafrickej republiky.

Nové mince majú hodnotu ako americké centy, ale používajú sa len na území Zimbabwe. Guvernér centrálnej banky John Mangudya tvrdí, že v obehu sú mince v hodnote 2,5 milióna dolárov, čo je štvrtina plánovaného množstva.

Reportér agentúry Reuters tvrdí, že miestni novým minciam nedôverujú a poznačila ich trpká skúsenosť s hyperinfláciou. „Máte ľudí, ktorí jednoducho odmietajú mince, pretože tvrdia, že ich nebudú môcť použiť. Dávajú prednosť radšej minciam juhoafrických randov,“ povedala mu predavačka Lyn Kahari.

Hyperinflácia a chýbajúca „drobná“ hotovosť spôsobili, že služby a tovary sú extrémne drahé. V niektorých položkách až trojnásobne drahšie ako v Bratislave: niekoľkominútová jazda taxíkom do obchodu stojí sedem dolárov, spomínaná plechovka coly dva doláre a ak má Afričan chuť na jogurt, zaplatí neuveriteľných päť dolárov. Ostrihanie sa u holiča stojí 20 dolárov, píše v reportáži pre New Rupublic novinár Michael Hobbes.

Ekonomika na tom ružovo nie je ani po rokoch

HDP na obyvateľa Zimbabwe je pritom okolo 800 dolárov (Slovensko má 17 390 dolárov), čo je tretia najnižšia suma na svete. Priemerná mzda sa pohybuje okolo 250 dolárov, pritom pracuje len 30 percent ľudí (oficiálna nezamestnanosť sa pritom pohybuje len na úrovni 11 percent). Najvyšší vládny predstaviteľ má oficiálne príjem niečo nad 500 dolárov. Ceny potravín sú oveľa vyššie ako v Zambii, Botswane alebo v Juhoafrickej republike, kde je pritom priemerný plat 19-násobne vyšší.

Bežní ľudia najhoršie obdobie zdražovania majú za sebou. Výsledok: Na jednej strane hyperinfláciou stratili všetky úspory, na strane druhej im ekonomická kalamita zmazala väčšinu dlhov. Krajina je však naďalej posiata prípadmi osobných bankrotov, vysokej nezamestnanosti a nesplácania dlžôb. Štátny úradník zarobí mesačne približne 300 dolárov, ale ak by si chcel z banky požičať 1 000 dolárov, banka mu uloží vysoké úroky a mesačná splátka ho vyjde na 120 dolárov.

Ľudia nezvládajú platiť nielen za úvery, ale aj za bežnú prevádzku domácnosti. Hlavnému mestu Harare dlhujú obyvatelia na daniach 280 miliónov dolárov, za elektrinu a vodu správcovské spoločnosti evidujú dlžoby na úrovni 900 miliónov dolárov.

Firmy a podnikatelia prežívajú stále ekonomické peklo. Banky museli začať od nuly. Inflácia zlikvidovala všetky vklady aj úverové portfólia. Banky sú preto opatrné a na trhu chýba pre podnikateľov likvidita.

Keďže centrálna banka nemôže emitovať americké doláre, v krajine neexistuje záchranca meny. Komerčné banky tak v prípade straty dôvery sporiteľov čelia nevyhnutnému krachu bez pomoci centrálnej banky.

Požičiavanie si medzi bankami prebieha vo veľmi obmedzenej miere, prebytočnú hotovosť banky radšej nechávajú v zahraničí. Domáce firmy sú málo konkurencieschopné a výrazne ich obmedzuje neschopnosť požičiavať si od bánk.

Podľa správy Doing Business za rok 2015 patrí krajine v otázke podnikateľského prostredia 171. pozícia zo 189 krajín. Najhoršie v hodnotení vychádza rozbeh podnikania, ktorý je extrémne drahý (náklady tvoria 114,7 percenta príjmu per capita, priemer OECD je na úrovni 3,4 percenta, konkurenčné africké krajiny majú tento indikátor na úrovni 54 percent) a obchodovanie so zahraničím.