Svetová ekonomika má od 25. septembra nový neformálny koordinačný orgán. Stáva sa ním zoskupenie dvadsiatich najvyspelejších ekonomík sveta známe pod skratkou G20. Rozhodlo o tom na svojom v poradí treťom summite, ktorý sa konal 24. a 25. septembra v pensylvánskom Pittsburghu.
Skupina G20 združuje devätnásť krajín sveta a Európsku úniu a vytvára vyše 85 percent svetového HDP. Kontroluje viac ako štyri pätiny globálnej obchodnej výmeny a na jej území žijú zhruba dve tretiny obyvateľstva planéty. Dosť na to, aby sa G20 cítila povolaná vyviesť svet a najmä jeho finančný systém z nebezpečnej krízy, do ktorej upadol v septembri minulého roka.
Príznaky doby
Nástup G20 do popredia sa koná s plným vedomím Valného zhromaždenia OSN, ktoré zasadalo v New Yorku tesne pred začiatkom pittsburského grémia. Viacerí účastníci summitu prileteli do dvaapolmiliónovej pensylvánskej hospodársko-finančnej metropoly z New Yorku, kde predniesli alebo aspoň počúvali v OSN slávnostné prejavy. Rečnil tam i americký prezident Barack Obama, ktorý sa ujal funkcie hostiteľa pittsburského summitu. I jeho pričinením éra elitnej, v očiach rozvojových štátov i elitárskej, skupiny G8 definitívne hasne.
Tento štyridsaťosemročný syn moslimského intelektuála a národohospodára z africkej Kene vníma zreteľnejšie ako jeho predchodcovia v Bielom dome tikot hodín meniacej sa doby. Takej, ktorá sa už nezaobíde bez spolunavigovania svetovej ekonomiky globálne relevantnými krajinami ako Čína, India, Brazília, Indonézia, Mexiko, Saudská Arábia, južná Afrika, Južná Kórea, Turecko, Austrália, Argentína i ďalšími stojacimi mimo G20. Gé-osmička a predovšetkým Spojené štáty vpúšťajú na kapitánsky mostík nových aktérov v nádeji, že sa integrujú do zabehaného systému a pomôžu ho zlepšiť za pochodu, aby predišiel riziku zrútenia.
To viselo vlani na jeseň nad svetovou ekonomikou ako Damoklov meč a viedlo k zvolaniu washingtonského novembrového prvého summitu predstaviteľov G20 o stabilizácii finančných trhov a svetovej ekonomiky. Spojené štáty sa vtedy ocitli v postavení iniciátora svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Čína, India, Rusko a prakticky celé svetové spoločenstvo vrátane kontinentálnej Európy si vylievali zlosť na neviazanosti amerických bankárov, prezidentov a Kongres, ktorí zbavovali špekulatívnych finančníkov zodpovednosti a obmedzení.
Lákadlá globalizácie
Politické vedenie v Pekingu trnulo od hrôzy, že neprehľadnosť pravidiel hry amerických finančných trhov a v širšom zmysle takzvaný kasínový kapitalizmus by sa mohli preniesť do juhovýchodnej Ázie a Číny. Racionálni Anglosasi a Západoeurópania si plne neuvedomujú odvekú náchylnosť čínskej mentality na hazardné hry a v 21. storočí na riziká pri vytváraní investičných bublín. Vyspelý Západ si oveľa viac všíma inú, paralelne existujúcu vlastnosť Číňanov: zmysel pre šetrenie a ukladanie úspor na horšie časy.
Kým v minulosti si čínske masy uspokojovali hráčsku vášeň len ako sporadickú zábavu v halierových položkách a nesiahali na hlavné rodinné úspory, dnes môžu vsádzať vyššie sumy. Vláda preto potrebuje mechanizmy a psychologické metódy na usmerňovanie vkladových tokov občanov. Pekinské vedenie víta hlasy volajúce z kontinentálnej Európy, Ruska i z ostatných kútov sveta po regulácii trhov, zavádzaní pevných pravidiel a stanovovaní limitov. A naopak, desí sa predstavy rúcania bariér, ak by padali i tie v Číne.
Na novembrovom summite G8 sa čínski predstavitelia rozhorčovali nad dôsledkami deregulovaných amerických a deregulujúcich sa svetových finančných trhov aj z iného dôvodu. Ako predstavitelia centralistického komunistického režimu, hoci aj ochuteného o prvky kapitalizmu, bojovali s časom. V Číne rastie mladá generácia podnikateľov a finančníkov, ktorí plávajú v deregulovaných podmienkach ako ryby vo vode a mentálne majú neraz bližšie k New Yorku a Wall Streetu ako ku skostnatenému Pekingu.
Keby sa vlani americké finančníctvo nepotklo a ďalej úspešne šírilo „bacily deregulácie“ či „lákadlá kasínového kapitalizmu“ do sveta a do Číny, finančnícka a podnikateľská elita v Šanghaji by sa rýchlo vymkýňala spod kontroly politického vedenia v Pekingu. Globalizácia a formovanie globálneho investičného sektora z radov finančníkov bez etnicko-národnej orientácie by pokračovalo rýchlejším tempom.
Zmena mocenských pomerov
Tragická vlaňajšia americká jeseň vliala pekinskému politickému establišmentu nové sily. Novembrový summit G20, samozrejme, využili na vykričanie všemožných nedostatkov takzvaného amerického kasínového kapitalizmu, ale súčasne nepočuteľne šepkali „ďakujeme“. Mohli si kopnúť do oslabených Spojených štátov a využiť pocit viny Západu na globálnu ofenzívu. Americký model praskal vo švíkoch a Čína, Rusko, Nemecko, India a ostatný svet dostali príležitosť vniesť do neho vlastné podnety. Tie sa sústredili na hlavnú prioritu – zaviesť kontrolné a regulačné mechanizmy. O to by sa usilovali, aj keby Čína nevykazovala vysoké obchodné prebytky s USA. Paralyzujúca zadlženosť Spojených štátov a vzostup Číny do postavenia primárneho veriteľa USA dávajú Pekingu do rúk nátlakové páky bezprecedentného rozsahu.
Januárové uvedenie Baracka Obamu do prezidentského úradu povzbudilo partnerov zneistenej Ameriky k aktívnejšiemu verbalizovaniu svojich predstáv. Nový pán Bieleho domu nepochádza z vysokopostavenej belošskej rodiny, rozumie moslimskému svetu a pozná reč ulice z čias svojho profesionálneho aktivizmu v afroamerických chicagských štvrtiach. Washingtonský establišment ho síce obklopil starými politickými kozákmi z bushovskej a clintonovskej gardy i z okruhu finančníckych špičiek, ale bolo to preventívno-defenzívne opatrenie. Pre Peking a Moskvu je B. Obama do istej a vítanej miery „tvárniteľným materiálom“. Čína si môže trúfať pristupovať na medzinárodnej scéne k USA z pozície prevahy a prejavovať Washingtonu určitú blahosklonnosť. Vie, že odteraz jej bude musieť Biely dom ustupovať, najmä ak to od neho bude vyžadovať priebežne a v drobných krôčikoch, aby si Washington navonok uchoval tvár.
Záverečné komuniké
Pri pohľade na záverečné komuniké pittsburského summitu s použitím tejto optiky sa vynoria zaujímavé súvislosti. Má v preambule 31 bodov, v hlavnom texte 50 bodov a v dvoch dodatkoch ďalších deväť. Najčastejšie býva citovaný bod devätnásť, deklarujúci, že G20 sa má stať hlavným fórom medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Rozumie sa, že tón na ňom budú v dohľadnom čase udávať USA a Čína, čiže skupina G2. Európania vystupujú v zastúpení štátov rozdelených na kontinentálnu nemecko-francúzsko-taliansku os a proamerickú Veľkú Britániu. Japonsko sa chce stať podľa novej vládnej garnitúry sociálnodemokratického charakteru mostom medzi Čínou a USA, čím uvoľňuje dodatočný priestor Pekingu.
Ten si preto môže dovoliť spúšťať preskupovanie rozhodovacích právomocí v Medzinárodnom menovom fonde pomaly a nedráždivo. Namiesto frontálneho útoku na rozbitie vetovacieho práva USA, teda na zníženie 17-percentného podielu hlasov Washingtonu sa Peking uspokojuje v bode 20 komuniké so zvýšením podielu rozvíjajúcich sa ekonomík o vyše päť percent, čo pôjde na úkor Európanov. To by na budúci rok malo zvrátiť súčasný stav, keď napríklad Francúzsko disponuje väčším počtom hlasov (4,9 percenta) ako hospodársky silnejšia Čína (3,7 percenta).
Dva kroky vpred, jeden vzad
V dlhodobom horizonte sebaistý Peking nenaliehal v Pittsburghu na okamžité rozpustenie gé-osmičky, keď videl, ako veľmi Kanade záleží na tom, aby mohla ešte usporiadať budúcoročný summit G8 u seba v ontárijskom Huntsville. Čína nemá novú sebadôveru úplne vžitú. Keď dva týždne pred summitom uvalil Washington tarify na dovoz čínskych pneumatík, Peking sa povznesene nepousmial, ale zamračil a začal zvažovať odvetné opatrenia.
G20 sa zaväzuje k budovaniu svetového hospodárskeho systému, ktorý je potrebný na silný a udržateľný globálny rast. Komuniké zavádza v bode 15 program vzájomného dohľadu nad dodržiavaním prijatých dohôd a záväzkov (Peer Review Program). Hlavné svetové ekonomiky si majú viac nahliadať do kuchyne, vymieňať informácie a podávať vysvetlenia. Program však neobsahuje vynucovacie mechanizmy, čím stráca na účinnosti v krízových situáciách a v prípadoch ohrozenej národnej bezpečnosti. I tak je krokom k zvýšeniu transparentnosti a k vytvoreniu spoločného systému potrebného na minimalizovanie rizika opakovania excesov, akých sa dopúšťali finanční žraloci.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Ilustračné foto - Bloomberg
