Možno použiť aj dezinfekčný prostriedok na báze alkoholu, avšak nie je vhodné tieto dva spôsoby kombinovať, pretože to môže veľmi vysušovať kožu.

„Treba si umývať dlane, medziprstové priestory aj okolie nechtov. Po umytí rúk a utretí papierovou vreckovkou treba tou istou vreckovkou chytiť kohútik a vypnúť vodu. Ľudia si totiž neuvedomujú, že na kohútiku ostávajú baktérie,“ tvrdí epidemiologička.

Ruky sa podľa nej nemajú umývať v stojatej vode, ale pod tečúcou vodou, ktorá spláchne nečistoty. Potom si treba ruky utrieť jednorazovou papierovou utierkou. Textilné uteráky J. Skalová odporúča používať iba v domácnosti, kde má každý človek svoj uterák.

Prakticky vždy

Podľa J. Skalovej dôležitejšie ako dĺžka umývania je umývať si ruky v správnych situáciách, teda pred jedlom, po použití toalety, po príchode z vonkajšieho prostredia dnu.

Úrad verejného zdravotníctva na webovej stránke uviedol, že človek by si mal ruky umyť tiež pri akomkoľvek pocite nečistých rúk, po ceste v hromadnej doprave, pred, počas a po príprave jedla, po každom použití toalety, pred zaobchádzaním s bábätkom a po výmene plienky. Tiež po manipulácii s odpadom či so zvieraťom a jeho krmivom, pred aj po návšteve nemocnice a lekára.

„Dezinfekčný prípravok by človek mal rozotierať až do jeho odparenia, aby zlikvidoval všetky baktérie, a prebytok prípravku by nikdy nemal utierať do oblečenia,“ uviedla J. Skalová. „Cez deň sa snažme nedotýkať sa rukami tváre, nosa, úst či očí. Ak totiž máme na rukách zachytený vírus, pri dotyku s tvárou si ho sami môžeme preniesť do dýchacích ciest,“ priblížila epidemiologička.

Nízke preočkovanie

Na prevenciu nákazy vírusom je tiež potrebné pri kýchaní či kašľaní využívať vreckovky alebo kýchať do lakťového ohybu, nie do dlaní. Taktiež je vhodné vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí a necestovať do oblastí s výskytom koronavírusu, ak to nie je nevyhnutné.

„Poznáme vstupné brány infekcie, ktorými sú spojovka oka, nosová sliznica a ústa. Práve tie si treba chrániť pred kontaktom s baktériami. Keď vidíme človeka, ktorý má príznaky respiračného ochorenia, vyhýbame sa priamemu kontaktu,“ odporúča.

Vysvetlila, že ak si chorý človek kýchne alebo zakašle, častice slín sú schopné preletieť do vzdialenosti jedného až jedného a pol metra. Každá častica pritom obsahuje veľké množstvo vírusov, ktoré môžu dopadnúť na telá iných ľudí a na plochy, ktorých sa dotýkajú.

J. Skalová poukázala na to, že ľudia sa obávajú ochorenia, proti ktorému neexistuje očkovanie, no pri chorobách, proti ktorým je vyvinutá účinná očkovacia látka, ochranu ignorujú.

„Máme jedno z najnižších preočkovaní voči chrípke v Európe, hoci to hradí verejné zdravotné poistenie. Ak by sa pritom tieto dve infekcie stretli u jedného človeka súčasne, riziko zlého priebehu ochorenia by narástlo,“ dodala epidemiologička.