Líder Spolkového zväzu nemeckého priemyslu BDI Siegfried Russwurm kritizoval energetickú politiku nemeckej vlády Olafa Scholza. V dôsledku klesajúcej podnikateľskej dôvery ju označil za „absolútne toxickú“. Šéf BDI pre Financial Times povedal, že nemecká klimatická agenda je „dogmatickejšia než ktorákoľvek iná, ktorú poznám“.
Rozhodnutie vlády postupne vyradiť jadrovú energiu a uhlie a prejsť na obnoviteľné zdroje znevýhodnilo podniky v najväčšej európskej ekonomike v porovnaní s ostatnými priemyselnými krajinami, pokračoval. „Nikto dnes nemôže s istotou povedať, ako budú naše dodávky energie vyzerať o sedem rokov, a preto nikto nevie povedať, aké vysoké budú vtedy ceny energií v Nemecku“.
„Pre spoločnosti, ktoré musia robiť investičné rozhodnutia, je to absolútne toxické,“ dodal S. Russwurm. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase rastúcich obáv o vyhliadky Nemecka, ktoré bolo podľa MMF minulý rok najhoršou veľkou ekonomikou na svete. Krajinu sužujú vysoké úrokové sadzby, nízky dopyt po exporte a vysoké ceny energií, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022. HDP Nemecka sa vlani scvrkol o 0,3 percenta a export v decembri klesol o 4,6 percenta, čo je výraznejší pokles, než očakávali ekonómovia.
OECD v pondelok uviedla, že nemecká ekonomika porastie v roku 2024 len o 1,1 percenta. Nemecko zároveň zaznamenalo celoštátne štrajky na železnici a rozsiahle protesty farmárov nahnevaných na znižovanie poľnohospodárskych dotácií. Pokračujúce protesty pracovníkov Lufthansy spôsobili vážne narušenie leteckej dopravy.
Ďalšie dôležité správy
