Boj proti energetickým monopolom, hoci v nich sám štát drží nemalé podiely, je predovšetkým nástroj politického marketingu. A opakuje sa každoročne pri predkladaní požiadaviek regulovaných subjektov na zvyšovanie cien. Plynári tlačení rastom nákupných cien z Ruska a elektroenergetici tlačení trhovými cenami bázickej elektriny chcú preniesť náklady na spotrebiteľa. V opačnom prípade neuznané náklady ukrajujú z ich ziskov, ale pre nižšie dane z príjmu a dividendy aj z príjmov štátneho rozpočtu.
Energetické firmy by teraz vzhľadom na globálnu situáciu najradšej videli ceny zvýšené možno i o pätinu. Keby ich argumentáciu regulátor, ktorý má byť nezávislý, akceptoval, vyznelo by to ako porážka vlády. Preto kabinet vyhlásil takzvaný všeobecný hospodársky záujem na dodávkach energií pre domácnosti a malé podniky. V praxi to znamená, že ak dostane zámer zelenú z Bruselu, budúcoročné ceny elektriny pre malé firmy opäť určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podobne sa ochranný dáždnik rozprestrie nad cenami plynu, z ktorého sa vyrába teplo pre domácnosti. A, samozrejme, ako v uplynulých rokoch, i nad cenami všetkých energií pre domácnosti.
Všeobecný hospodársky záujem je opatrenie definované európskou legislatívou a má slúžiť na prekonávanie kríz. Slovenská vláda jeho aktiváciu zdôvodnila tým, že podiel platieb za energie na celkových výdavkoch domácností je na Slovensku nad európskym priemerom.
Hry s číslami
Porovnávanie priemerných cien elektriny a plynu a priemerných výdavkov v jednotlivých krajinách z hľadiska cenotvorby je diskutabilné. Slovensko podľa údajov z Eurostatu v porovnaní s ostatnou Európou v cenách plynu pod priemerom, v cenách elektriny mierne nad. Pri porovnaní absolútnych výdavkov domácností na energie Slovensko tiež výrazne nevybočuje z únijného priemeru. A pri nehomogénnej kúpyschopnosti naprieč kontinentom sú relatívne záťaže peňaženiek logicky rôzne. Vláda sa rozhodla to označiť za problém. Namiesto vytvárania podmienok na zvýšenie blahobytu ide cestou regulácie cien.
Prijatý vládny materiál argumentuje, že platby ľudu za elektrinu a plyn sú neúmerne vysoké v porovnaní s príjmami. No tvrdenia nepodkladá číslami. Tie síce k dispozícii sú, no do marketingovej kampane úplne nepasujú. Posledné štatistiky Eurostatu z roku 2005 hovoria niečo iné ako Robert Fico. Slovensko vychádza ako krajina so zhruba priemerným zaťažením rodinného rozpočtu nákladmi na bývanie.
Dostupné sú i aktuálnejšie údaje. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sa prelúskal číslami domácich štatistikov. Na blogu napísal, že „za posledné štyri roky vykazuje štatistický úrad pokles podielu výdavkov na bývanie, vodu a energie". Z viac ako 20 percent v prvom štvrťroku 2004 na menej ako 18 percent v prvom štvrťroku 2008. Slovenské domácnosti míňajú viac na potraviny ako na energie. Ak sa vezmú do úvahy len faktúry za energie, je pokles ich podielu na celkových výdavkoch ešte výraznejší. V rovnakom období sa podiel výdavkov na elektrinu, plyn a iné palivá znížil z 18 percent na 12 percent.
Pochybnosti
Administratívne znižovanie cien nemusí mať dlhodobý efekt. Prudké zdražovanie po uvoľnení umelo tlmených cien pocítilo Slovensko v rokoch 2002 až 2006. Navyše, podobné opatrenia zhoršujú podnikateľské prostredie v investične náročnom sektore a obmedzujú rozvoj konkurencie. Práve investície do nových zdrojov a rozvoja cezhraničnej infraštruktúry sú kľúč ku konkurencii. A tým i k znižovaniu tlaku na rast cien. V čase, keď dochádza k odstávke ďalšieho bloku elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, môžu ambície regulovať nielen dodávku, ale aj výrobu elektriny investorov zneistiť.
No podľa predsedu regulačnej rady ÚRSO Jozefa Holjenčíka pri súčasnej situácii na svetových trhoch iná alternatíva nie je. Politika EÚ zameraná na tvorbu trhového prostredia podľa neho nezabrala. Sčasti pre prílišnú závislosť od dodávok energií z obmedzených zdrojov a sčasti pre celosvetovo rastúci dopyt po energiách a z toho vyplývajúceho rastu cien. Poukazuje napríklad na výsledky oddeľovania výroby, respektíve tranzitu od distribúcie. „Európska skúsenosť je, že unbundling priniesol jednoznačne vyššie ceny pre koncového odberateľa," tvrdí J. Holjenčík. A dodáva, že jeho úrad je absolútne proti unbundlingu, ktorý nič nevyrieši.
Lenže pointa unbundlingu nie je v okamžitom znižovaní cien, ale vo vytváraní prostredia, ktoré má dlhodobo lepšie predpoklady prilákať do energetiky nových investorov. Prínos má byť v sprehľadnení nákladov energetických firiem. Povinné oddelenie distribúcie, prenosu a predaja komodity do samostatných firiem má zabrániť vnútrokoncernovým účtovným machináciám. A i regulátorom poskytnúť lepší prehľad pri kontrole nákladov v cenových návrhoch dominantných energofiriem.
Rovný a rovnejší
|
Jozef Holjenčík: Uvidíte, že nové pravidlá budú pre alternatívnych hráčov zaujímavé. |
No predseda vlády má jasno. Riešenie problému vyšších cien v SR je prísnejšia regulácia vyplývajúca z rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme. Zákon o energetike a európska smernica z roku 2004 tento pojem poznajú, ale obmedzujú jeho využitie na zaistenie bezpečnosti vrátane zabezpečenia dodávok, ich pravidelnosti, kvality a ceny. Či možno pod tento nástroj zahrnúť ochranu malých podnikov alebo dokonca konkrétne určenie množstva elektriny, ktorú má za cenu určenú regulačným úradom dať k dispozícii iba jeden výrobca na trhu, je otázne.
Práve povinnosť dodať viac ako šesť terrawatthodín energie podľa vlády ohrozeným skupinám za regulované ceny napadli podľa informácií TRENDU Slovenské elektrárne v rozklade. Aj smernica EÚ jasne hovorí, že opatrenia, ktoré uloží štát energofirmám, musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a majú zaručovať rovnosť prístupu.
Rovnakú povinnosť štát neuložil štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba, ktorý komerčne obchoduje s elektrinou vyrobenou na Vodnom diele Žilina. Prečo vynechali štátny podnik, ktorý bude môcť predávať za komerčné sadzby, sa TREND do uzávierky od ministerstva hospodárstva nedozvedel.
Brusel zatiaľ na kroky slovenskej vlády oficiálne nereagoval. No predseda regulačnej rady J. Holjenčík tvrdí, že euroúradníci na plán prikývli. „Je to plne v súlade s predpismi EÚ. Všetko bolo od začiatku konzultované a pripravované s Bruselom," hovorí.
Energofirmy majú iný názor. Podľa hovorkyne Slovenského plynárenského priemyslu Dany Kršákovej na trhu dodávok energií neexistuje situácia, ktorá by vyžadovala plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. „Podľa nášho názoru sú tieto opatrenia v podobe, v akej boli prijaté, v rozpore s energetickou politikou EÚ, ale predovšetkým s európskym energetickým právom. V konečnom dôsledku môžu mať negatívny dosah na všetky skupiny odberateľov na Slovensku," hovorí. Plynári si tiež myslia, že ak majú energetické firmy poskytovať služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, štát by im mal kompenzovať rozdiel medzi požadovanou cenou a cenou odzrkadľujúcou reálne náklady.
Regulovať. Ale ako?
Vláda deklaruje, že chce chrániť domácnosti a malé podniky, a tak formálne nezávislý sieťový regulátor koná. „Jednoducho bol záujem štátu ich chrániť. My to rešpektujeme," odpovedal J. Holjenčík na otázku, na základe akých kritérií sú malé slovenské podniky ohrozené. Pri argumentácii v prospech opätovného zavádzania regulácie si vypomáha pomenovaním tradičného nepriateľa: aktivity obchodníkov-špekulantov podľa neho potvrdil i Brusel.
Európska komisia ani iná inštitúcia EÚ nepovedala, aký je príspevok špekulatívnych obchodov k rastu cien energií. A ani to, kto konkrétne a aké špekulatívne praktiky používa. Je teda otázne, do akej miery zásah regulačného úradu postihne „špekulatívne" obchody a kedy začne tlačiť do strát obchodníkov.
Ako konkrétne a na základe čoho navrhnú distribučné podniky ceny pre malé podniky, dominantní dodávatelia elektriny ešte nevedia. „Zatiaľ neexistuje usmernenie, ako máme cenu napočítať či dokedy predložiť," pripúšťa Peter Kimijan zo Západoslovenskej energetiky. O tom, ako postupovať, nehovorí ani zákon, ani výnosy ÚRSO.
Výhrady k výnosu, ale i k jeho obsahu mal v rámci pripomienkovania podľa informácií TRENDU i rezort financií. Ten vyčítal dokonca rozpor s článkom ústavy, ktorý hovorí, ako a kedy možno obmedziť práva občanov a organizácií. Navyše, podľa názoru legislatívnej rady rezortu financií išiel v návrhu výnosu regulačný úrad nad rámec kompetencií. No počas stretnutia s TRENDOM si jeho predseda J. Holjenčík na tieto pripomienky nevedel spomenúť. Ani na to, či a akým spôsobom boli vyriešené.
Strop straší
Regulačný úrad je presvedčený, že nastavenie maximálnych cien elektriny v prípade malých podnikov bude v konečnom dôsledku prínosné. A že alternatívnych obchodníkov nastavenie stropu od aktívnejšieho pôsobenia na slovenskom trhu neodradí. „Naopak, uvidíte, že to pre nich bude zaujímavé," tvrdí J. Holjenčík. V čom konkrétne má manipulácia s cenovými stropmi lákať investorov, už nevysvetlil.
Ak sa ceny pre malé podniky nastavia podobným spôsobom ako pri domácnostiach, alternatívni obchodníci slovenský trh obídu. Pri domácnostiach po novom maximálnu cenu od budúceho roka nastaví regulátor tak, že zohľadní len tretinu nákladov na dodávku. Teda výdavkov firmy spojených s fakturáciou či so službami zákazníkom. Ostatné vstupy, ako sú náklady na distribúciu či prenos, obchodník iba nakupuje od prevádzkovateľov sietí. Náklady na dodávku sú v jeho prípade jediná položka koncovej ceny, ktorú plne ovplyvňuje a na ktorej, teoreticky, zarába.
Ak sa v prípade firiem bude postupovať rovnako, nebude o malé podniky ako klientov zo strany alternatívnych dodávateľov záujem. Paušálne nastavenie cien pod úrovňou nákladov na dodávku povedie k ich odchodu. Aj preto je možné, že aj malé podniky, ktoré majú uzavreté kontrakty na budúci rok s alternatívnymi dodávateľmi, skončia napokon pri pološtátnej distribučke. „My ich ako poskytovateľ univerzálnej služby musíme vziať," vysvetľuje P. Kimijan.
Alternatívni obchodníci situáciu podrobne sledujú. „Vzhľadom na veľkosť objemov elektriny dodávanej v tomto segmente straty asi nebudú také výrazné," pripúšťa Jan Kovalský, konateľ firmy Lumen Energy. No upozorňuje, že aj na Slovensku boli nastavené podmienky podnikania podľa štandardov EÚ. „Tieto podmienky sa zmenili politickou silou, čo je zásah do súkromnej investície," argumentuje.
Cenový strop nepriláka nových hráčov ani do plynárenstva. Prípadní záujemcovia by síce uvítali prísnejšiu reguláciu distribučných poplatkov, no v stropnej cene logiku nevidia. Nových hráčov skôr znevýhodní.
Foto - Profimedia.cz, SITA / Ľudovít Vaniher
