Ruská vojna na Ukrajine odhalila zraniteľnosť európskych dodávok paliva. V Poľsku domácnosti začali hromadiť odpad, ktorým nahrádzajú uhlie potrebné na vykurovanie svojich domovov, píše Bloomberg.

Zápach vo vzduchu

Z rebríčka sto miest EÚ s najhoršou kvalitou vzduchu nájdete až 40 práve v Poľsku. Môže za to závislosť krajiny od uhlia, ktorá je pozostatkom komunistickej éry. Domácnosti v Poľsku túto surovinu používajú na vykurovanie svojich domovov, no súčasný nedostatok tohto paliva a prudký nárast nákladov na život prinútili ľudí siahnuť po alternatíve, pričom sa neštítia ani domového odpadu.

Obyvateľka mesta Jablonna tvrdí, že tento rok je situácia s pálením odpadu taká zlá, že smrad cítiť prakticky denne. „Bežné palivo cítiť len zriedka. Je desivé myslieť na to, čo sa stane, keď sa naozaj ochladí,“ vyjadrila svoju obavu matka troch detí.

Ruská vojna na Ukrajine odhalila krehkú povahu energetickej bezpečnosti Európy. Poľsko však čelí ešte ďalšiemu riziku.

Krajina v posledných rokoch zaznamenala až 40-tisíc predčasných úmrtí spojených so znečistením vzduchu za rok, čo je po Bulharsku v EÚ najviac na obyvateľa. Spaľovanie odpadu by teda mohlo zvrátiť snahy Poľska o riešenie tohto problému so znečistením.

Opatrenia vlády

Poľská vláda dočasne pozastavila kontroly kvality uhlia a zvažuje, že s klesajúcou teplotou začne obyvateľom rozdávať ochranné masky.

Líder strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski minulý mesiac navrhol, aby sa ľudia udržali v teple akýmkoľvek spôsobom uznajú za vhodné. Svojim podporovateľom na zhromaždení v meste Nowy Tard povedal, že „človek musí spáliť takmer všetko, okrem pneumatík a podobne škodlivých vecí“. Niektoré okresy dokonca začali uvoľňovať obmedzenia v oblasti životného prostredia, ktoré zaviedli len počas posledných pár rokov.

Skúsenosť Poľska so smogom nie je až takého rozsahu ako v krajinách západného Balkánu. Krajina síce sľubuje, že do roku 2050 prestane na výrobu elektriny používať uhlie, no s 38-miliónmi obyvateľov je zodpovedná za 77 percent všetkých domácností v EÚ, ktoré stále kúria uhlím.

Poľský prezident Andrzej Duda ubezpečil, že Poľsko má dosť uhlia na dvesto rokov. Aj napriek tomu sa však krajina stala až nebezpečne závislou od dodávok z Ruska.

Zber odpadu klesá

Z prieskumu vyplynulo, že 60 percent domácností nemá dostatočné zásoby uhlia na to, aby im vydržalo celú zimu, informuje Piotr Siergiej, hovorca siete environmentálnych aktivistov Polski Alarm Smogovy. „Ľudia sa boja a zbierajú čokoľvek, čo možno páliť,“ dodal.

To zahŕňa lignit, drevo, rašelinu, ovos a smeti. Mesto Nowy Sacz čelí v tejto súvislosti situácii, ktorá v histórii mesta nemá obdobu. Podľa starostu Ludomira Handzela sa tu v súčasnosti vyzbiera menej odpadu než takto pred rokom.

„Zaznamenali sme výrazný pokles zberu odpadu,“ informoval starosta a upresnil, že sa to týka najmä materiálov, ktoré sú aspoň teoreticky vhodné na pálenie. Konkrétne ide o papier, kartón a obaly. „Tých, ktorí sa nás a naše deti snažia otráviť, budeme pokutovať,“ varoval Handzel.

Podľa priemyselnej skupiny zastupujúcej spoločnosti pôsobiace v oblasti nakladania s odpadmi je ešte príliš skoro vyvodzovať závery, pokiaľ ide o pokles zberu odpadu. Podľa nej za tým môže byť pokles spotreby, a nie nezákonné spaľovanie, dodáva Bloomberg.

Ďalšie dôležité správy

Mexiko: Po závale uviazlo v uhoľnej bani 11 baníkov
Neprehliadnite

Energetická kríza spustila celosvetovú honbu za uhlím