Celkové emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou vlani stúpli na nový rekord. Čiastočne k tomu prispelo zvýšené využívanie fosílnych palív v krajinách, kde sucho obmedzilo výrobu elektriny vo vodných elektrárňach. Celkovo emisie z energetiky stúpli o 410 miliónov ton, teda 1,1 percenta, na 37,4 miliardy ton. Tempo rastu však spomalilo z 1,3 percenta v predchádzajúcom roku. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnila Medzinárodná agentúra pre energetiku.
Okrem nízkej produkcie vodných elektrární, ktorú museli nahradiť elektrárne na fosílne palivá, k zvýšeniu emisií prispelo aj oživenie čínskej ekonomiky a oživenie v leteckom sektore. „Emisie sú ďaleko od rýchleho poklesu, ako to vyžaduje splnenie globálnych klimatických cieľov stanovených v parížskej dohode, ale dosiahli nové rekordné maximum,“ uviedla agentúra.
Podľa vedcov bude potrebné v nasledujúcich rokoch výrazne znížiť emisie, ktoré pochádzajú predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív, ak majú byť splnené ciele, ktoré majú obmedziť globálny nárast teplôt a zabrániť nekontrolovateľným zmenám klímy.
Približne 40 percent z vlaňajšieho nárastu, teda asi 170 miliónov ton, pripadá na kroky, ktoré boli potrebné pre nahradenie stratenej výroby energie z vodných elektrární kvôli extrémnemu suchu. Bez tohto vplyvu by globálne emisie zo sektora elektriny vlani klesli.
V Spojených štátoch emisie súvisiace s energetikou klesli o 4,1 percenta. V Európskej únii sa emisie z energetiky znížili o takmer deväť percent vďaka nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a poklesu výroby energie z uhlia a plynu.
V Číne emisie z energetiky vzrástli o 5,2 percenta. Dopyt po energii rástol, pretože krajina sa zotavila z obmedzení súvisiacich s pandémiou. Čína ale tiež vlani prispela približne 60 percentami ku globálnemu prírastku kapacity solárnej a veternej energie a elektromobilov.
Ďalšie dôležité správy
