Emisie oxidu uhličitého z brazílskej časti amazonského pralesa sa v prvých dvoch rokoch vlády bývalého prezidenta Jaira Bolsonara (2019 a 2020) prudko zvýšili. Podľa autorov štúdie, ktorú zverejnil server vedeckého časopisu Nature, za to môže oslabenie ochrany pralesa zo strany brazílskych úradov. Výrazne sa tiež zvýšila plocha pralesa, ktorá bola zničená.
Podľa výpočtov autorov štúdie v roku 2019 amazonský prales v Brazílii vypustil do atmosféry 440 miliónov ton oxidu uhličitého a rok potom 520 miliónov ton tohto skleníkového plynu. V rokoch 2010 až 2018 to bolo v priemere za rok 240 miliónov ton CO2, píše agentúra AFP.
Čoraz menej pralesa
Autori tiež poukazujú na to, že v rokoch 2019 a 2020 sa zvýšila v porovnaní s ročným priemerom za roky 2010 až 2018 plocha zničeného pralesa.
Podľa autorov štúdie za to môže oslabenie štátnej kontroly, ktoré nastalo s príchodom Bolsonara do funkcie. Krajne pravicový politik sa zasadzoval o väčšie hospodárske využitie Amazonie. Podľa jednej z autoriek štúdie Luciany Gattiovej tak úrady prestali udeľovať pokuty či zabavovať pozemky, na ktorých sa stali trestné činy proti životnému prostrediu. Podľa zistení vedcov v prvých dvoch rokoch klesli o desiatky percent počty zaznamenaných prestupov či trestných činov proti prírode v Amazonii aj zaplatených pokút.
Vláda presadzuje ochranu
Nová vláda prezidenta Luiza Inácia Lula da Silva tvrdí, že prístup k ochrane amazonského pralesa zmenila a že začala zákony a nariadenia na jeho ochranu znovu vymáhať. Tomu vláda čiastočne pripisuje medziročný pokles plochy zničeného pralesa medzi januárom a júlom, ktorý predstavuje 42,5 percenta.
Za ničenie amazonského pralesa v Brazílii stojí predovšetkým snaha o rozširovanie poľnohospodárskych plôch. Brazília by chcela úplne zastaviť odlesňovanie v Amazonii do roku 2030. Krajiny, na území ktorých prales leží, sa na júlovom summite tiež zhodli, že chcú zabrániť dosiahnutiu bodu zlomu, kedy by prales začal vypúšťať do atmosféry viac oxidu uhličitého, ako by pohlcoval, a kedy by sa začal meniť na savanu.